Zajtra, 28. marca je Deň učiteľov. Dokonca je to takto napísané aj v niektorých kalendároch. A tak  si pri tejto príležitosti  dovolím, vyrozprávať vám jeden kratučký príbeh zo školského prostredia.

Bola  jedna  dedinská, plne organizovaná,  základná deväťročná škola.  V to pondelkové ráno vonku  hriali  teplé,    už skoro letné slnečné lúče. Zazvonilo na vyučovanie,  do triedy vstúpil mladý,  vyšportovaný učiteľ matematiky. Žiaci vstali a   na pokyn učiteľa si sadli do svojich lavíc.  Týždenníci rozdali čisté papiere a učiteľ  nadiktoval znenie matematických príkladov.  Takže,  už bolo jasné, že  to bude písomka.  Príkladov bolo dosť a učiteľ  po vydaní príslušných usmernení, si pokojne sadol za katedru, vytiahol noviny „Šport“ a pekne sa pustil do čítania  nedeľných športových  výsledkov. Okrem matematiky totiž učil aj telocvik a tam predovšetkým futbal.  Nespustiac pritom svoj bdelý,  orlí zrak zo žiakov.

Všetko bolo v úplnom poriadku,  ale len  dovtedy,  pokiaľ asi po uplynutí  25 minút  nezistil, že v poslednej lavici jeden žiak vo všetkej tichosti, namiesto písania písomky má na lavici noviny a číta ich. Čo nasledovalo?  Odhalený žiak, urastený  blonďačik  so sivomodrými očami, tiež výborný futbalista,   na výzvu učiteľa : „dones sem písomku aj tie noviny“ poslušne vstal a pokojne,  bez akýchkoľvek  obáv  niesol učiteľovi „Smenu“ a písomku.   V triede  vzhľadom k tomu, že sa písala písomka,   to ostatní žiaci akosi  ani nezaregistrovali.  Všetci zmeraveli až vtedy, keď pri tabuli  stojací učiteľ,  noviny a písomku  prikázal žiakovi  položiť na katedru  a v zlomku tisíciny sekundy mu vypálil  také zaucho, že ten sa až zatackal.  Otázku od žiaka: „to bolo začo?“   asi nečakal  nikto a samozrejme, že ani učiteľ.  Odpoveď  si,  ale vypočuli všetci. „To bolo  zato, že  namiesto počítania príkladov čítaš noviny!“ 

Náš žiak sa  otočil a zahanbený  odišiel,  sadnúť si na svoje miesto. V  očiach sa mu leskli slzy. A neboli to slzy  od fyzickej,  ale duševnej bolesti. Žiak bol totiž presvedčený, že  učiteľ ho sklamal nielen ako učiteľ, ale aj  ako človek. Predtým totiž,  než  začala písomka učiteľ  povedal, že kto vypočíta všetky príklady,  môže  si robiť čo chce, len nesmie rušiť ostatných. A toto učiteľ nedocenil. Mal totiž v triede žiaka, ktorý bol nielen výborný futbalista, ale aj  výborne ovládal matematiku,  a tak  už po 25 minútach vypočítal všetky zadané príklady,  a keďže  zvyšný čas chcel využiť zmysluplne dal sa do čítania novín.  A ako to skončilo? Učiteľ sa za svoje konanie  neospravedlnil. A náš žiak,  aj napriek tomu čo sa mu prihodilo,  na matematiku nezanevrel, naopak  úspešne  ukončil  vysokoškolské  štúdium učiteľského odboru s aprobáciou matematika-fyzika.

Všetkým učiteľom prajem,  aby sa snažili v každom žiakovi a  za každých okolností,  v prvom rade vidieť   ľudskú bytosť,   a až potom nech v ňom vidia nádobu, do ktorej treba za každú cenu naliať maximálne množstvo vedomostí. Určite to nie je ľahké, ale len takí učitelia majú nádej,  že ich výchovné snaženie   žiaci nielen pochopia, ale si ho dokonca budú aj vážiť.

Príjemný večer a vydarený víkend želá J.Kotulič.