Spomenul som si minulý týždeň na Karola. Veľkého malého Karola. Hneď sa mi pripomenuli nespočetné úsmevy a smiech z detstva. Karolovi sa vždy podarilo roztiahnuť mi kútiky úst. Pri pohľade na kúsky, ktoré stváral, sa nedalo ostať vážnym.

   Veď ho poznáte aj vy. A nevravte mi, že nie! Verím tomu, že všetci, ktorí máte nad tridsať rokov, Karola poznáte. A aj mnohí mladší. Stále vám nejde do hlavy, akého Karola máte poznať? Poznáte túto starú nachytávku? – „Ahoj, pozdravuje ťa Karol!“  „Aký Karol?“  „No predsa ten, čo ti to do úst kládol!“ (toto asi bude o lyžičke s kúskom zákusku).  ((-:

   Tak nie TOHO Karola poznáte! Veľký malý Karol, ktorého mám na mysli, mal minulý týždeň - 16. apríla - 120-te narodeniny. Nuž, je to dedko ako vyšitý. Asi by sa mu už ruka s lyžičkou zákusku triasla, celú tvár by vám ufúľal. Keby žil. Ale kým bol čiperný, tmavovlasý a tmavofúzý, dokázal rozosmiať celé davy. Taký vtipkár to bol. A keďže Karol bol rodený Londýnčan, ktorý žil v USA a dožil vo Švajčiarsku, používal meno Charlie. Tak si ho pamätáte aj vy – ako huncúta menom Charlie Chaplin...

P.S.: Je len náhoda, že začiatočné písmená jeho mena a priezviska vytvoria citoslovce - Cha-cha ?!