Je mrazivý piatkový podvečer a ja potreboval som na chvíľu vypadnúť  z tepla domova . Zobral som si zo sebou aj nový fotoaparát, hoci som nepredpokladal, že by som ho už takto večer mohol využiť a vybral som sa na niekoľko kilometrov vzdialený Slanický ostrov.  Je to zvláštny pocit kráčať nad miestami, kde za letných veterných dní vlny dosahujú aj jeden meter a ja sa tu niekedy preháňam nad niekoľko desiatok metrovou hlbočinou na wincurfingu.  Mrazivý vietor ma vymrazil do kosti, ale táto vzrušujúca prechádzka stála za to, veď posúďte sami.

 

Včera som si pozrel zo zaujímavosti len časť AVATARU a radšej nebudem komentovať túto americkú "vtákovinu", na ktorú som sa už nemohol pozerať a vypol som ju.  Ako len niekto môže takto bohatnúť na ľudskej... ale to nechám radšej tak  a natrvalo ju vymazávam z pevného disku.

     Takéto chvíle vzrušenia sú pre mňa určite hodnotnejšie ako ohlupujúce pozeranie na plytký dej prepchatý množstvom "neprirodzenia", lebo omnoho zaujímavejšie  veci sú všade okolo nás a  ja vôbec už nepotrebujem nachádzať chvíle vzrušenie pri obrazovke. Týmto sa ospravedlňujem  všetkým Avataristom a dúfam, že im nebude vadiť môj "plytký" názor na umenie.

S prianím pekného dňa a dobrého nedeľného obeda ORAVAK.