Domov sa vrátila iba pred chvíľkou. Napriek tomu, že sa vonku snažila skryť pod dáždnikom, domov prišla riadne premočená. Iba vlasy sa jej podarilo trochu ochrániť.

     Pohľad z okna ju fascinoval natoľko, že chvíľu ani nevnímala chlad vlhkého trička a premoknutej sukne. Lenivo prešla do kúpeľne a vyzliekla zo seba mokré oblečenie. Ponorila sa do teplej vody a voňavý kúpeľ znovu otvoril priestor pre jej snívanie.

     Predstavovala si všeličo. Krásnu budúcnosť, spokojnú rodinu, šťastie, ktoré iba niekedy zatienia obláčiky drobných problémov. Predstavovala si, aké oči bude mať jej dcérka, ktorá už svojimi prvými pohybmi narážala do jej vnútra. Neskôr príde aj braček, aby nezostala na svete sama - raz, keď ona so svojou láskou už nebudú vládať kráčať týmto svetom.

     Aké asi budú jej deti? A čo ich v živote vlastne čaká? Objavia svoju hviezdnu dráhu a dajú svojmu životu zmysluplný význam? Usmiala sa, spokojne sa pretiahla a skôr, než sa úplne vrátila do reality vedela, že to bude jedna z najdôležitejších úloh jej budúcnosti.

     V zámke dverí zaštrkotal kľúč a on vstúpil do predsiene. Uvedomil si vôňu, ktorá vychádzala z kúpeľne. Strácajúca sa vôňa po kúpeli a o trošku intenzívnejšia vôňa telového mlieka. Vôňa domácej pohody. Otvoril dvere do kúpeľne a jej oči zažiarili radosťou z jeho príchodu. Svetlo domácej pohody. Pobozkal ju na odhalené rameno. Vyhrnul dlhé tričko, pod ktoré práve schovala svoje vypuklé bruško. Asi po troch minútach jemného hladkania zacítil pohyb svojej dcérky.

     Prešla do izby a znovu vyzrela von. Okná už neboli uslzené dažďovými kvapkami, nehrmelo, neblýskalo sa. Len mokré chodníky a dažďom opitý vzduch prezrádzali búrku, ktorá sa prehnala ulicami. Stmievalo sa, za oknami sa rozsvecovali prvé svetlá. Hlavou jej preblesla myšlienka, za koľkými oknami sú tak šťastní ľudia ako za ich záclonou. Rozhodla sa uveriť že za každým z nich a zažla.