O situácii v Banskej Bystrici, ktorá vznikla začiatkom januára 2006 a týkala sa Mestskej hromadnej dopravy, počul snáď každý. Či už z televíznych, rozhlasových alebo tlačených správ. Popísalo sa o tom veru neúrekom. Priblížil sa však 31. január a teda aj čas odovzdania autobusov mestu zo strany prepravnej spoločnosti. Celý január tieto autobusy totiž stáli na dvore bývalého prepravcu, nezarábali na seba žiadne peniaze a už vôbec nie pre vedenie spoločnosti. Hm, asi im peniaze nechýbajú. Proste si spokojne a zadarmo „driemali“. Až sa priblížil 30. január. A tu zrazu – ako blesk z neba priletela na magistrát Banskej Bystrice správa, že autobusy si majú pracovníci mesta prevziať – ihneď v daný deň, teda 30. januára. Lebo ak nie, tak ich už neuvidia. Neviem síce ako to bolo právne a zmluvne ošetrené, ale zdá sa mi to detinské a trošku primitívne vydieranie systémom – ihneď okamžite – alebo nikdy. No čo mali zodpovední pracovníci na magistráte robiť – len narýchle pozháňať vodičov a technicky to zabezpečiť. Všetko sa to teda začalo pod rúškom blížiacej sa noci. Zrejme aby to do celej akcie vnieslo nádych dobrodružstva a akčnosti. Ako pri predávaní nezákonného kontrabandu. Ale čo už. Hlavne nech tie autobusy opäť jazdia a poskytujú služby. Lebo tie, ktoré jazdia, sú síce dobré, ale pre podmienky MHD v tak veľkom meste absolútne nevyhovujúce. Bystričania vedia o čom píšem. Veď predsa do autobusu na prímestskú dopravu (ktoré zatiaľ po meste jazdia) sa vôjde len jeden kočík s dieťaťom a to nehovorím o zadnej časti autobusu. Tá bývala zväčša prázdna, pretože ak by sa tam niekto dostal, má potom problémy na zastávke pretlačiť sa a vyjsť strednými dverami. Takže konečne nastala veľká chvíľa znovuoživenia „našich“ - bystrických autobusov. Ale vrátim sa k noci plnej záhad a tajomstiev na veľkom parkovisku na Mičinskej ceste vedľa rieky Hron. Tá sa určite v tichosti usmievala nad celou touto akciou. Na parkovisku pribúdalo každou chvíľkou niekoľko autobusov, vodiči z nich rýchle vyskakovali, nastupovali do osobného auta a jeho vodič ich zaviezol do areálu bývalého prepravcu, aby tam opäť nastúpili do autobusu a priviezli ho na Mičinskú cestu. Na celú akciu prísnym okom dohliadali mestskí policajti. To aby nikto týmto autobusom neublížil. Aby nebodaj nejaký neprajník nehodil do autobusu skalu a nerozbil napríklad predné okno. Autobus by opäť musel niekoľko dní „prespať“ niekde v servise a nás – obyvateľov rozvíjajúceho sa mesta vedeného skúseným a kvalitným manažmentom, by nemohol voziť do práce, do školy alebo za inými povinnosťami. Musíme len dúfať, že všetky autobusy boli odovzdané v poriadku a do rána ich z parkoviska nikto neukradol. Určite k tomu prispeli aj policajné pásky, ktoré si nikto potom už nedovolil prekročiť. Vedenie mesta priamo na parkovisku túto akciu aktívne prežívalo, veď sa jedná o ich česť a slávu. A až teraz nastane tá pravá chvíľa na upratanie si vo vlastnom hniezde. Teda nájsť, verejne potupiť a "popraviť" vinníkov celej januárovej situácie. Skrátené vyšetrovanie už určite prebehlo a ostáva len označiť vinníka. Počnúc pracovníkmi na referáte dopravy končiac asi referátom právnym. Dopravný referát zrejme preto, lebo nezabezpečil dopravu v meste (asi jeho pracovníci nechceli šoférovať autobusy) a právny referát asi preto, lebo vypracoval zlé a nekvalitné zmluvy. A ešte si ich nechali údajne ukradnúť! Takže na magistráte nastala situácia, že metly sa chopil primátor a začal zametať. Možno však zabudol na to, že ako štatutár mesta mal mať predsa všetky dôležité veci pod kontrolou a včas zasiahnuť. Veď nešlo predsa o nejakú zlomenú hojdačku v parku. Takže za tými prešľapmi nesie podiel viny aj on. Ale asi je jednoduchšie zobrať metlu a handru a zlého prachu, špiny a bacilov sa rýchle zbaviť. Lebo všetci okolo neho sú zrazu zlí, nepohodlní, nezodpovední, leniví a ešte neviem akí. A on - takto očistený môže vykročiť vpred do volebného roku. A my, obyčajní občania, budeme s pocitom spasenia, záchrany a zbavenia sa všetkého zlého, volať na jeho slávu na veky vekov. Amen.