... sadla si na posteľ a rozhliadla sa okolo seba... zistila, že nie je vo svojej izbe... pomaly si začala spomínať...

išla spať ku kamarátke... včera sa rozišla s priateľom a bála sa, že noc sama nezvládne... ťažko sa jej dýchalo a kdesi v hrdle mala obrovskú hrču a na srdci reťaz... slzy sa jej tlačili do očí už pri pomyslení na neho... chcela zahnať spomienku na posledné tri roky s ním, ale nech robila čokoľvek, vynárali sa jej tie najkrajšie okamihy ich spoločného života...

mala ho stále veľmi rada, ale v ich vzťahu bolo neprekonateľné množstvo prekážok... problémov... tajností a lží... už nemohla ďalej udržiavať všetko nad vodou... bola unavená a túto lásku si už nevedela užiť...

ukončila to striktne... skúšal ju zlomiť, nechápal prečo... nevnímal argumenty... bolelo ho to... a bolelo to aj ju... no vedela, že to prejde a oslobodí sa... aj on... nedala sa obmäkčiť...

keď odišiel, náhle pocítila bolesť a slabosť... zavolala kamarátke, aby jej pomohla, zmenila myšlienky a pokúsila sa zaspať... pomohlo... no teraz, keď sedela na posteli, v tme a sama... nechcela ju budiť, ráno mala rokovanie a potom veľa povinností... chcela to zvládnuť... aspoň to skúsiť...

bolesť však neustupovala, skôr sa stupňovala... po líci jej stiekla prvá slza... druhá a za ňou ďalšia a ďalšia... rozplakala sa a nevedela prestať... zapla mobil a na displeji sa začali objavovať správy... všetky boli od neho... písal, že ju stále miluje a nerozumie jej rozhodnutiu... posledná správa však bola v inom duchu... obviňoval ju, že si určite našla iného a preto ho opustila... to jej stačilo... utrela slzy a sľúbila si, že už nevyroní ani jednu... nie pre neho... ľahla si a pokojne zaspala...

ráno bolo kruté... znova sa všetko vrátilo, tie pocity, výčitky a strach z možného nesprávneho rozhodnutia... chcela byť silná, nevládala... vracala sa do spomienok... k prvému stretnutiu, k prvej nesmelej puse... k dotykom a slovám... vrátila sa na začiatok a nevedela nájsť nič zlé... objavovali sa jej iba krásne nežné a romantické obrazy... už chcela prepadnúť zúfalstvu...

vzala do rúk mobil a znova si prečítala poslednú správu... a znova iba ticho utrela slzy...


rozchod vždy bolí...