Vitaj Arnold,

včera si bol naozaj úžasný, teda vlastne to bolo len pred chviľou:)

Prekvapuje ma Tvoja fantázia a potreba vytvoriť si prostredie, príbeh, aby Ti zapadal do "reality".

Včera to bolo vzrušujúce, s fotkami, ktoré kopírovali príbeh, ktorí si načrtol, vďaka nim.

Mám rada fantázie a prekvapenia. Je to ako predohra.

Bola som v lese, v takom, do ktorého, keď vstúpiš, vyhriatý a rozhorúčený zo slnka, prudko Ťa objíma jeho chladna krása. Zvykneš si na krásne temno jeho zákutí a vyrážaš naprieč stromom, po vlhkej hline a voňavom ihličí. Nasávaš omamnú vôňu smrekov a borovíc a kde-tu Ťa na tvári pohladí zablúdený lúč nezbedného slnka. Pozeráš priamo pred seba a dávaš pozor, aby si nerušil zver v okolí. Kráčaš tíško ako šelma.

No vyruší Ťa v Tvojom sústredenom tempe zvuk, ktorý si nečakal. Chvíľu ho analyzuješ. Počuješ šumiacu vodu, len tu, neďaleko. Hľadáš ten zdroj zvuku, túžiš po troche vody, ktorá by stiekla dolu suchým krkom a ovlažila Ťa. Cítiš, že si blízko. Rozhrnieš vetvy stromov a prederieš sa posledným kríkom, ktorý Ťa delil od tej skrytej krásy. Pohľad stál za to, oči sa Ti vpíjali do nádhernej hladiny chladnej vody, ktorá Ťa priam volala. Nerozmýšľaš a rozopínaš si spotenú košeľu a spolu so zyškom oblečenia ju hádžeš pod strom. Si nahý, lesklý od potu a rozhodnutý vykročiť. Stúpaš po kameňoch, akoby si sa ešte bál dotknúť vody, nesmelo ako panic so svojou prvou, vnikáš pod hladinu.

Je chladná ako si čakal, ale Tvoje telo si rýchlo zvyká. Baví Ťa to, ponáraš sa a zase vynáraš, skúšaš ako dlho vydržíš, ako malé dieťa. Nevšimol si si, že sa niekto skúsene pohybuje na brehu a rýchlo vchádza do vody. To som bola ja. Poznám jazierko skryté v lese, poznám jeho čaro. Vstupujem doň pomaly, ale isto. Ako hladina stúpa vyššie a vyššie po mojom tele, kopíruje každú moju krivku. Nožky, stehná, zadoček, mušlička. Už mám mokré chĺpky a hladina stúpa ďalej. Keď prechádza po podbrušku, cítim ako sa zachvejem zimou a moje bradavky prudko stuhli. Automaticky po nich siahnem a zovriem ich do dlani, akoby som ich chcela ochrániť. Na chvíľku zastanem, aby som si zvykla na chlad vody a pozerám k nebu, vyhrievam sa v kúsku slnka.

Na momentík sa vynoríš z vody, len nadýchnuť sa, ale strácaš dych. Neveríš, tomu čo vidíš. Stojíš vo vode ako obarený a nechápeš. Pred Tebou sa ocitlo krásne stvorenie. Stojí tu, len natiahnúť ruku a môžeš cítiť jej teplo, jej zimomriavky, ktoré sa usalašili na jej nádherných prsiach, a keď sa veľmi sústredíš môžeš počuť jej pravidelný dych. Musí byť skutočná, musí..myslí si to aj tvoj penis, keď pod vodou jemne ožil. Ostávaš nehybný, neveriacky pozerať a kochať sa ako jemnučké vlnky narážajú na moje telíčko a vždy odkryjú kúsok chĺpkov. To miesto Ťa tak vzrušuje. Si ním ako zhypnotizovaný, nenávidiš vodu, že Ťa nepustí ďalej.

Znovu sa vydávaš omámeným pohľadom po mojom tele, a zrazu stuhneš. Pohľad sa Ti stratil v mojich zmätených hlbokých očiach...

Želám krásny deň, láska...

   Tvoja fantázia