V nedelu som si zadala ciele na tyzden a poviem vam,ze ich splnenie beriem ako nutnost k posunutiu seba samej. Jednym z nich bolo ist za jednou pani,ktora ma deti z detskeho domova a opytat sa jej,ci im mozem nejako pomoct.....Viete v tom case ( bolo to v obchode,pretoze pani je predavacka) boli v obchode ludia a ten pocit ked sa na mna pozerali,ked som odchadzala...ja neviem preco som sa hanbila ..v podstate som urobila tu najlepsiu vec v poslednom obdobi mojho zivota. Dlho som to odkladala,pretoze som sa asi bala .Moj strach bol asi zo zlyhania,no celkom zbytocny. Teraz sa citim stastne,ze som to urobila.Dnes mam este nieco na robote,tak to pekne dokoncim :) Dakujem...