No, tento výkrik si síce zatiaľ len nacvičujem, ale štatisticky mi to tak vychádza. každú chvíľu sa hrá o nejaké autá. Tam o sto audín, hen o tri už si nepamätám... Štatisticky mi vychádza, že pri tom množstve áut v súťaži, by som už mala mať medzi známymi aspoň jedného šťastného výhercu. Nemám. Tak to teda musím napraviť, nech majú aspoň oni. A odkladám si doklady...

Ale! každú chvíľu nám chodí nejaká obáločka a na nej, že sme šťastní majitelia milióna, či inej atraktívnej ceny. Jasné, je tam ALE! Zapoj sa, kúp, kupuj opakovane, posielaj sms...

A potom sú tí experti, čo sa unúvajú rovno výhru priviezť až domov. Ideálne je k veľmi starým ľuďom, to je taká vďačná obeť. Aj Našejbabičke, kým bývala v malom mestečku neďaleko, vytrhávala burinu v predzáhradke, zastavilo pri nej auto. Vyšla dáma tmavšej pleti, ustrojená slušne a pýta sa: "Pani, vy sa ako voláte?", a Našababička: "Ja som Našababička, prečo?".. a dáma na to s úsmevom dobre nacvičeným: "Áno, ste to vy! Vás hľadáme! Pani, vy ste vyhrala!"... Našababička sa zahĺbi do pamäte, pre istou, ale nič jej neštimovalo, tak vraví: "Ja som nikde nesúťažila!"

A dáma si melie svoje:" Vy ste bola vylosovaná. teraz pôjdeme dnu aj s pánom vedúcim a podpíšete nám výhru a my vám ju odovzdáme."

Mno, ale dáma netuší, že Našababička nie je pipi: "A nikam nepôjdete! Ani vy, ani pán vedúci! Domov pôjdem sama a zavolám políciu!", zazubila sa na dámu veselo, dotyčná vypleštila oči nad toľkou drzosťou a zdravým rozumom. Naskočila do auta k svojmu rovnako potmavšiemu vedúcemu a odfrčali preč. Druhý deň sa dozvedela, že vo vedľajšej ulici sa im pošťastilo zanechať svoju výhru - okradli inú babičku...

Kade chodím, tade vyhrávam. Skvelú rodinku, parádne zvery, úprimných priateľov a Našubabičku so zdravým rozumom. Už mi chýba len to nové autíčko a budem to mať kompletné...

Veľa šťastných osobných výhier vám praje Mata hari...