Premyšľala som, prečo si tak o nas cudzinci hovoria, že sme humorný národ a máme zmysel pre humor. Už som na to prišla - naši cestári sa starajú o túto milú reputáciu.  Som funkčný šofér, najviac bratislavský. Pretože jazdím už roky, viem presne, kde ma na ceste čaká zle spravený kanál. Milujem ich. Budia moju pozornosť, cvičia postreh, rada si kontrolujem pamäťové bunky, či ešte fungujú. Ak nefungujú - som v kanáli. Doslova. Nebojte sa - nič moc sa nestane, len uprostred rovnučkej komunikácie zhrkoce celé moje nenové auto, cvaknú mi zuby a bunky mozgu hrknú tak, že sa preberú. Zabudli? Tak im treba... Slalom medzi kanálmi na Dolnozemskej, či na moste Lafranconi pre Karlovou Vsou je veľmi povzbudzujúci. Ale - majú ich aj inde, dokonca na nových cestách. Najviac ma teší, že si ich cestári šanujú - na Staromestskej opravovali ľavý pruh z Petržalky, ale kanál vyčnievajúci cca 7 cm nad úroveň cesty len trochu oblepili smolou - nehrkne to až tak, keď ho musí človek prejsť, lebo väčšinou je vo vedľajšom pruhu auto a nie je kde uhnúť, ale aj tak ho pracujúci Petržalčan denne musí zblízka  pozdraviť. Kanále sú naša radosť, zdar kanálom a zvlášť tým, čo sú prepadnuté, či trčiace uprostred cesty.