Včera sme si kreslili
na zahmlené okno auta
kruhy nekonečnosti toho čo nás spája
a už dnes sa rozchádzame, plačeme,
kopeme a udierame si do sŕdc
zvonov našich duší

aby si mi večer znova zavolal a povedal
že ma miluješ a nič ťa odo mňa neoddelí.
občas nenávidím lásku
nerozumiem jej
a
pateticky bolí.