No a je to biedne zistenie. Polovica prázdnin takmer za mnou, a ja myslím na to ako by som sa mala v škole lepšie heh :) teraz sa každý čuduje, že čo mi na prázdninách vadí. Pravda je taká, že ani neviem, ako sa tak obzriem dozadu zistím, že som za tých pár týždňov neurobila nič duchaplné. Prežila som dva mučivé týždne u svojej babičky a modlila sa za deň kedy odtiaľ zmiznem. A keď som sa vrátila domov nečakalo ma tu nič lepšie. Každý deň sa utiekam do náručia môjho milého v nádeji, že s ním to bude lepšie, no aj je, ale stále som akási nespokojná. Dnes som sa rozhodla stráviť jeden deň doma a musím povedať, že to bola ozajstná chyba. dobre som sa vyspala to je pravda, ale inak som celý deň do ničoho ani prstom nepichla. Tak som sa na tie prázdniny tešila, ale zisťujem, že si tie prázdniny ani neviem poriadne užiť. Je to so mnou zlé ozaj zlé, ale vždy dúfam, že ten ďalší deň bude ten prelomový a moje prázdniny sa zmenia k lepšiemu. Ako sa hovorí - každý si je strojcom vlastného šťastia - tak by som sa do toho konečne mala pustiť.