Rezignovala som.. moje krásne predstavy o veľkej láske už nie sú. Zmizli z ničoho nič..

Ani nechcem mat niekoho neskutočne rada. Načo? Veď to je to najhoršie čo môže byt.. niekomu dovoliť aby mal v rukách vaše vnútro. Milujete ho, aspoň si to myslite , ste zraniteľní, trápni a robíte veci ktoré by ste za normálnych okolnosti nerobili. Je to predsa človek s chybami. A verte tomu že sa to časom prejaví. Nikto nie je je dokonalý a potom si to odnesiete alebo si to odnesie ten druhý pre vaše chyby. Načo sa trápiť. Treba vám to?

Je lepšie byt s niekým na kom vám až tak nezáleží. Že vás sklame, no a čo? Neboli to tak. Nejdete do vzťahu naplno a potom sa nemusíte z neho dlho spametavat. vzťah s niekým koho až tak neľúbite je vlastne menej bolestný ale prináša  vám tak čí tak ovocie...  jasne že to nemôže byt niekto koho neznesiete ale myslím že keď čakáte na BIG LOVE nedočkáte sa. Netrápte sa... mnohí z nás sa nedočkajú. V živote ide o to aby ste sa mohli na tu osobu spoľahnúť a mat v nej oporu. A potom to príde nie láska, nebojte sa ale nejaký slabší odvar. A to môžete byt ešte radi.

 Jediná vec ktorá vám v zalaskovanom vzťahu sú  zamilovane pocity , ktoré vám nakoniec aj tak len prinášajú kŕče v žalúdku a psychickú neistotu... tak vidíte.