V múdrosti hlupák sa našiel, čo zdvihol svoj pohľad plný výsmechu ku mne s jediným slovom: „Popraviť.“
Nadvihla som obočie, pozrela naňho nevinne a zašepkala: „Prečo?“
No on sa len zasmial, nevedel však, že sa smeje na svojej nízkosti.
So smiechom buchol kladivkom a bolo rozhodnuté.
Vtom sa vo mne odkiaľsi zjavil obrovský odpor, akási nechuť strašná, priam hnev. Hnev, ako som vôbec mohla chcieť s niekým takým vychádzať dobre, ako som mohla vôbec nevidieť jeho nízkosť, ako som sa naňho mohla pozerať neutrálne aj napriek všetkému tomu odpudzujúcemu, čo som o ňom vedela?
Zazrela som na sudcu a s úsmevom blázna som sa pootočila na porotu. Všetci očakávali, čo urobím. Budem sa brániť? Budem kričať alebo sa nechám pokorne odvliecť do svojej cely?
Nie, nie ste hodní o mne nič vedieť, nech som teda vo vašich očiach vinná, prebehlo mi mysľou, vstala som, sama som si nasadila na ruky putá a kráčala som von zo súdnej siene.
Pekný deň plný sýtych farieb už dávno vybledol a neskôr mraky sfarbili ho do tmava. Krása môjho sveta vyprcháva, no ajtak bude večná.
Niekedy je samota najlepší priateľ.
Komentáre
Prirýchlo...
4 xube
...
Ked mam studene prsty, robim preklepy /vedecka studia/
Vedecká štúdia...