Áno, scenár je tradičný: Dve voňavky Hugo Boss, jeden cigán, peniaze a, slušne povedané, obeť. To nie je séria z anglického filmu Snatch (Podfuck), ale slovenská realita. Mnohí tieto situácie poznáme, no mnohí ešte stále nevieme, čo robiť. Napríklad ja.

Najprv ma oslovil, kráčal so mnou na zastávku a furt omieľal: ...darček frajerke...značkové Hugo Boss za 3000..len teraz som to ujebal v nákupnom centre...kámo...potrebujem na cestu do Košíc... Väčšinou hovorím: Nie, ďakujem... nepotrebujem voňavky...ja na také veci nemíňam... nemám peniaze... Teraz som však niekde spravil chybu.

Kým prejdem k tej užitočnej časti, ešte na svoju obhajobu poviem, že bol medzi nami rozdiel asi 25 kg, a že keď vám niekto o toľko mohutnejší hustí do hlavy, nie je vám všetko jedno. Poviete si, veď žijeme v právnom štáte: Ha – ha –ha- to vám zas povedia na vašu sťažnosť na polícii. Alebo sa môžete naťahovať o nejaký priestupok, no to by ste museli najprv zistiť ako sa dotyčný volá... Kvôli tomu že vás udrel s vami nikto nebude rekonštruovať jeho ksicht za účelom identifikácie... Vedomý si týchto právnych  možností, ale aj vďaka mojej nepripravenosti, som kúpil voňavky pochybnej kvality za 600 sk. Nakoniec som dal prednosť „výhodnej kúpe“ pred nekonečným dobiedzaním...

A tu sa dostávame k tomu praktickému: ako sa zachovať? Mám len jednu radu. Ja som povedal asi všetko čo podobným obchodníkom hovorím aj inokedy, až na jednú vec: nepovedal som, že nemám peniaze. Áno, naozaj si myslím, že stáť si za touto vetou je najúčinnejšie. Budú sa občas pokúšať, aby ste to dokázali, no vy len tvrďte, že nemáte, a že nič nebudete ukazovať. Myslím, že v ríši slov pre nich nič odradzujúcejšie neexistuje. Akonáhle vie, že niečo máte, bude sa veľmi snažiť.

Elegantné dievčiny z obchodného centra

Toto isté platí aj pre elegantne oblečené mladé dievčatá v obchodných centrách, ktoré ponúkajú exkluzívne sady voňaviek a kozmetiky. Veta: "Ja tu ani nemám peniaze" je základom Vášho úspechu, ako s nimi vybabrať bez toho, aby ste ich rovno poslali niekam do ... Otravovať ľudí predsa nie je zamestnanie!

Nevyžiadané telefonáty

Môj strýko odporúča jednoducho stlačiť to čarovné tlačidlo na ukončenie hovoru. Som za, avšak títo ľudia z callcentra sú vyškolení na to, aby Vás spracovali. Vybudujú si k vám akýsi vzťah a vám bude dokonca ľúto zložiť! Je to súboj amatéra a profesionála. Oni o vás vedia dosť (číslo, vek, adresa, príjmová skupina...), vy o nich skoro nič. Zložiť, či vynadať nie je v tomto prípade neslušné, ale priam spravodlivé. Niekto Vás chce ošklbať tým, že ide po vašich slabostiach, tak prečo byť slušný?

Nota bene

Predajcovia časopisu Nota bene, teda bezdomovci, sú väčšinou celkom slušný. Pozdravia a ponúknu časopis približne týmito slovami: "Dobrý deň. Nech sa páči". Nepokúšajú sa Vás zastaviť nejakou účelovou otázkou a zdá sa, že nemajú ani školenie ako z ľudí vyžmýkať čo najviac peňazí. Ja osobne som si časopis už niekoľkokrát kúpil. Samozrejme, aj tu sa nájdu experti, ktorí využívajú časopis len na to, aby ste sa pristavili a prejavili súcit nejakými drobnými. Chodia stále s tým istým časopisom, ktorý nikdy nepustia z ruky. Takých je však pomerne málo.

Ak sa vám zdá, že o týchto predajcoch píšem prehnane, zrejme ste len mali šťastie a nikdy ste si od nich nekúpili vec, ktorú ste nepotrebovali, alebo máte úžasnú schopnosť presvedčiť samého seba o tom, že ste dobre nakúpili. Ostatní si užili ten pocit vlastnej blbosti, keď v rukách držíte dva falzifikáty značkových opaskov a neviete, z čoho vykryjete rozpočet na ďalší týždeň...

P.s.: Voňavky môžu mať aj cenovky, aj tak nemusia byť pravé. Sú zabalené v priesvitnej fólii – ako nové. ...tak sa je aj ťažšie presvedčiť o ich kvalite... Proste, neveriť ničomu a nekupovať. Veď nemáte za čo!