Hana je sesternica mojej maminy. Vždy prefrčí našou viac-menej pokojnou domácnosťou a zanechá stopy, opráši spomienky z detstva a mladosti mojich rodičov, porozpráva historky zo svojho pestrého života a na dlho prevráti ten náš. Mám ju rada, teším sa, keď sa nečakane ohlási na návštevu, z jej historiek a výrokov o živote mám v hlave malú databázu hneď vedľa citátov z českých komédií. Hana je človek, ktorý má dar upútať vašu pozornosť tak, že sa na nej stanete takmer závislí. Trikrát vydatá s rovnakým počtom rozvodov, pôsobiaca v manželskej poradni, podľa vlastných slov dokáže dobre poradiť komukoľvek iba sebe nie a na všetko, aj to smutné, sa pomerne úspešne snaží pozerať s humorom a nadhľadom. Za každým jej visím na perách, schuti sa smejem, obdivujem, žasnem a všetko ukladám do pamäti.

 

A zrazu som bola zoznámená s ňou, tou kultovou... Výška, postava, účes, tvár... ako Hana... ruky, strieborné šperky... ako Hana... farba hlasu, šarm, suché komentáre... ako Hana... Našla som iba nepatrný rozdiel, prišiel mi od nej odkaz, údajne som jej „simpatická“... Hana rozpráva a píše krásnou a gramaticky správnou slovenčinou. A kultová je aj preto kultová... a ehm, aj preto je mi tiež sympatická...

 

P.S. Po dvoch stretnutiach ešte netuším, či a koľko má kultová za sebou vydajov alebo rozvodov, ale takú podobnosť jej odpustím...