...s krasokorčulovaním? A prečo nie?
Moje dieťa začalo navštevovať korčuliarsku prípravku. No a aby sa náhodou rodičia nenudili, kým detičky cvičia, dostali možnosť tiež sa niečo naučiť. A tak sme začali korčuľovať. Kto si myslel, že korčuľovať vie, veľmi rýchlo zmenil názor. Technika korčuľovania nie je o blbnutí a rýchlosti, ale skôr o tom, ako ovládať svoje telo a hlavne ako nespadnúť. Pády na ľad bývajú tvrdé a tie modriny potom...;-)
A tak sme začali. Ja frajerka, veď korčuľujem od svojich štyroch rokov. No korčuľujem...viem sa na korčuliach pohnúť...skôr takto by sa dal definovať môj dovtedajší štýl....veľmi rýchlo som prišla na to, že korčuľovať v skutočnosti neviem.
Vetvičky, krosy, anglické trojky, mesiačikové trojky, vnútorné a vonkajšie oblúky - pomaličky sme začali nasávať korčuliarsky žargón a telo nás pomaličky ale isto poslúcha stále viac a viac aj napriek svalovici po prvých tréningoch.
Po roku snaženia konštatujem:
1. chodím vystretá
2. nebolí ma chrbát
3. mám slušnú kondíciu
4. môj zdravotný stav sa rapídne zlepšil
5. zmizla alergia na chlad
no a v neposlednom rade sa oveľa lepšie cítim.
Takže korčulovanie v nejakej tej -siatke? Určite!!!! Takú zábavu len tak niekde nezažijete.
No a výhoda v horúcom lete? Máme sa kde chodiť chladiť...;-)))

O našich malých úspechoch a pádoch nabudúce.