Čo začne?! Neviem presne. Ale nejakým spôsobom sa mi to vždy tak udialo. A preto verím, že sa to niečo rovnaké, či podobné udeje aj s Tvojou ničotou. Ak sa to vôbec dá nazvať ničotou. Poznám tie rána, keď Ti príde ľúto, že si sa zobudil. Lebo Tvoje očakávania, modlitby, prosby smerovali úplne iným smerom. Stratil si všetko a preto sa modlíš, aby si sa stratil aj Ty. Namiesto toho sa zobúdzaš, každý deň znovu a znovu do rovnakého príbehu. Tvoj najbližší nebol vzkriesený, Tvoja rakovina nebola uzdravená, Tvoj účet je stále mínusový, Tvoji susedia sú stále otravní, deti majú stále rovnaký neporiadok v izbách a zlý prospech v školách, alebo naopak darí sa Ti úplne vo všetkom a napriek tomu v Tvoje vnútro je presýtené prázdnotou. Zobúdzaš sa, hoci nechceš. A tak ostávaš ležať na posteli, nad ničím nepremýšľaš, vôbec nič necítiš a Tvoje telo akoby prestávala poslúchať Tvoje príkazy, lebo je neuveriteľne ťažké a nevieš sa ani len posadiť a preto sa Ti to javí byť všetko úplne zbytočné. Je mi ľúto Tvojho príbehu. Môj je občas úplne rovnaký. Ukrutná bolesť, hlboký smútok, neuveriteľná úzkosť, či strach. Strácame svojich milovaných, nestíhame utekať tak rýchlo ako by ostatní chceli a hoci je nám to ľúto, tak sa s tým nič nedá robiť. Dovoľ mi, aby som Ti povedala o novej možnosti. Píšem, písanie ma veľmi baví, verím, že mi aj celkom ide. Najväčším zázrakom ale pri prísaní nie je to, či nám to ide, alebo nejde, či píšeme gramaticky správne alebo nie, alebo či to dáva zmysel. Najväčším zázrakom pri mojom písaní je, že nech žijem akýkoľvek príbeh, tak písanie ma z neho vytrháva a dáva mi nové možnosti. Možno aj Tebe sa ťažko žije tam, kde si a to kým si. Ale verím, že existuje niečo, čo Ti dáva inú možnosť. Možnosť rozhodnúť sa skúsiť niečo iné. Mohla by som písať o tom ako sa veci nehýbu, nemenia, občas ma desia a bojím sa. Ale namiesto toho sa rozhodujem písať úplne o niečom inom. Písanie mi dáva možnosť hovoriť o prichádzajúcej žiarivej dúhe uprostred búrok. Ak maľuješ, tak maľuj. Namaľuj slnko nad svojimi mračnami. Ak spievaš, tak spievaj. Vyspievaj nádej nad svojim zármutok. Rozhodni sa tým, čo robíš, pre iný príbeh. Lebo kedykoľvek sa rozhodneme povstať zo svojho prachu, tak sa raduje celé nebo. Všetci tam nám fandia. Držia palce. Pieseň nádeje spievajú s nami, namaľované slnko roztancujú, napísanú dúhu vyfarbia. Kamkoľvek sa vyberieš, povzbudzujem Ťa, aby si neostal stáť na mieste. Ale išiel. Lebo tak či tak, nie je možné, aby Ťa Tvoj Boh čo i len na moment opustil. To je niečo, čo prisľúbil. To je niečo, prečo je dobrým Otcom. Pretože nikdy neodchádza, neopúšťa, nezabúda, nezanechá, nevzdáva... lebo je Láska. Dokonalá láska, schopný iba nás milovať, bez prestania, bezpodmienečne a večne. Začni písať, maľovať, tancovať, spievať, utekať, hrať svoj príbeh s Ním. ZDROJ: cestaplus.sk