V jedno sviatočné predpoludnie som jazdil   po malo frekventovanej ulici Marka Čulena, keď počujem  sirénu blížiacej sa sanitky. Tak som spomalil v očakávaní, že  ma  zavýjajúce vozidlo čochvíľa  minie. No ono nič. A tak som zastavil a v spätnom zrkadle  spozoroval, že sanitka síce za mnou stále je, ale  v úctyhodnej vzdialenosti a ide krokom. Nebolo ťažké domyslieť si, že asi hľadajú príslušné orientačné číslo, lebo obyvatelia tejto ulice si len nedávno usilovne pozatepľovali svoje bytové domy, ale akosi pozabudli dať späť  na svoje miesto tabuľky  s označením ulice a orientačným číslom. (Verím, že záchranári to k pacientovi predsa len  stihli). Kto je teda v našich mestách a obciach povinný zabezpečiť označenie a číslovanie ulíc?

Na Slovensku  platí zákon č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení a ten stanovil, že obec určuje a mení svojim nariadením názvy ulíc a iných verejných priestranstiev.  Označovanie ulíc a iných verejných priestranstiev zabezpečuje obec na vlastné náklady.  Obec tiež určuje stavbám súpisné číslo a orientačné číslo.

Vykonávacia vyhláška MV SR č. 31/2003 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb  túto problematiku precizuje a tak sa môžeme dozvedieť aj toto.  Ulice sa označujú názvami na orientačných tabuliach rovnakého typu. Tieto tabule  s názvom ulice sa umiestňujú na budovu, ktorá sa nachádza najbližšie k miestu vyústenia ulice do stredu obce, a na budovu, ktorou sa ulica končí. Ak do ulice vyúsťuje iná ulica, označuje sa orientačnou tabuľou s názvom ulice aj najbližšia budova pri takomto vyústení ulice. Názvy ulíc a ďalšie orientačné údaje sa uvádzajú v štátnom jazyku.  Obce, ktoré sú uvedené v osobitnom predpise, môžu označiť názvy ulíc a ďalšie orientačné údaje aj v jazyku národnostnej menšiny.

Súpisné číslo sa určuje každej budove.  Orientačné číslo sa určuje budove na účely orientácie na ulici. Ak má budova viac vstupov z ulice, určuje sa orientačné číslo každému vstupu.  Pri lineárnej zástavbe majú budovy v smere od stredu obce na ľavej strane ulice nepárne čísla a na pravej strane ulice párne čísla.  Tabuľky so súpisným číslom obstaráva obec na vlastné náklady.  Tabuľku s orientačným číslom obstaráva na vlastné náklady stavebník; zabezpečuje tiež pripevnenie a údržbu tabuľky so súpisným číslom a tabuľky s orientačným číslom na vlastné náklady.  Tabuľka so súpisným číslom a tabuľka s orientačným číslom sa umiestňujú vedľa seba tak, aby boli z ulice dobre viditeľné.  Zákon nezabudol ani na kontrolu plnenia týchto ustanovení tým, že zmocnil obecné zastupiteľstvo  zriaďovať  kontrolné orgány. 

Takže, podľa práva je všetko jasné. Chybou podľa mňa ale je, že  mnoho  primátorov miest,  ani netuší v akom žalostnom  stave  majú  značenie a číslovanie ulíc. Pritom stačí tak málo. Nechať si skontrolovať stav a prijať účinné, hoci aj represívne kroky,  na  obnovenie zákonnosti. Ak odhliadnem od hromžiacich a blúdiacich turistov, ale aj domorodcov, ktorí sa  pre neoznačené ulice asi  súdiť nebudú, horšie by zrejme otcovia miest dopadli, ak by museli pre neoznačené ulice čeliť žalobe o náhradu škody  za prípadné poškodenie zdravia niekoho len preto, že záchranári  nevedeli nájsť ulicu a orientačné číslo včas.

Samostatnú kapitolu tvoria aj pozostatky totalitných názvov našich ulíc ako  napr. Čapajevova, Janouškova, Zápotockého, Fučíkova, Engelsova, Októbrová, Odborárska, Pionierska  a podob. V tomto meste sa asi čaká na novú socialistickú revolúciu. Pritom zákon stanovuje, že názvy ulíc sa určujú s prihliadnutím na históriu obce, na významné nežijúce osobnosti, na veci a pod. Neprípustné sú názvy po žijúcich osobách, názvy dlhé, duplicitné, urážajúce mravnosť, náboženské alebo národnostné cítenie, jazykovo nesprávne a názvy nepriliehavé vzhľadom na históriu obce.

Prajem príjemný deň. doko.