Ako každé dievča, túžila som sa aj ja zamilovať. Vždy ma priťahovali nejaký tí „gangstri“ prosto neposlušný chlapci o ktorých som musela bojovať ja a nie oni o mňa. No raz sa k nám do dediny prisťahoval jeden chlapec. Bol vysoký, mal hnedé vlasy a krásne hnedé oči v ktorých som videla vášeň. Vášeň v živote, v škole. Do všetkého sa hneď hrnul a bol taký „vášnivo optimistický“- jednoducho sa mi páčil.
Vždy keď som prišla do školy, spolužiačky sa chválili ako trávili voľný čas s partnermi, ako sa majú radi, ako by si bez nich život nevedeli predstaviť. Po takom niečom som túžila aj ja - mať vzťah, priateľa, chlapca pri ktorom som cítila pokoj a šialenosť ho ľúbiť viac a viac. 

A ten nový chlapec? Akosi sme si povahovo nesadli a tak sa moja láska skončila, či vari začala ?
Začal s nami chodievať vonku a prispôsoboval sa našej partii a tak bol všetkým veľmi dobrý kamarát, len ja som sa s ním ledva pozdravila. Veľmi sa mi páčil a tak som sa s ním chcela aspoň z času na čas porozprávať, byť mu kamarátkou. A tu to začalo: začala som oňho ja bojovať ako stále o každého.

O niekoľko týždňov na to som sa ocitla u kamaráta na oslave kde to všetkým žilo. Mala som tam aj najlepšieho kamaráta ktorý ma bral vždy ako mladšiu sestru a tak sa vždy o mňa zaujímal, bál sa o mňa, staral sa o mňa.. bol mi vždy oporou.
No v ten večer sa mi stratil s dohľadu a ja som si to vôbec neuvedomovala. Nechýbal mi a ja som sa aj tak chcela bez zábran zabaviť. Bolo už nad ránom, všetci spali no ja som len tak ležala, nevedela som zaspať. V tom sa vo dverách do izby v ktorej som spala sa objavil ON.

Ľahol si ku mne a len tak bez slov sme sa na seba dívali. Mala som v sebe pocit šťastia a ešte že to je ON – „ môj vysnívaný“ ;))
Mal vypité ako každý kto tam bol, no myslela som si že sa mu vážne páčim a neskončí to len príležitostne.
A tým som sa sklamala, hlavne seba a môjho najlepšieho kamaráta. Ako každé dievčatko som túžila po princovi, chlapcovi ktorý si to zaslúži a ktorému to všetko s radosťou a dobrým pocitom dám.

Ta noc pre mňa veľa znamenala, bola som šťastná prvý krát a so svojím idolom po ktorom som dlho túžila. No ráno keď som sa prebudila, už tam nebol. Uplne ma to dostalo. Bola som v noci s ním tak šťastná  a ráno už nebol vedľa mňa ? Bolo to hrozné ! Zožieral ma pocit sklamania, a najmä seba samej. Nerada si nato spomínam lebo som zničila svoj veľký sen a hlavne svoje ego.

Myslela som si že to všetko sa skončí tým, že naňho zabudnem a prežijem to ešte raz a oveľa krajšie s niekým iným kto za to bude stáť. No nestalo sa tak.

Prešli 2 mesiace od toho dňa a ja som stále nedostala menštruáciu. Aj to malé meškanie môjho biocyklu mi spôsobilo veľké problémy. Bála som sa o seba a hlavne o to čo poviem doma rodičom. No nakoniec som im to musela povedať.
V škole to bolo hrozné. Ony mali partnerov s ktorými si na ten pocit počkali. Ja som si pripadala ako by som si vzťah chcela vybojovať práve tým. Blbý začiatok.

Ony sú šťastné s tými ktorých ľúbia a majú na všetko čas. No ja ? .. Všetok svoj čas venujem môjmu dieťaťu ktoré veľmi ľúbim no toho pocitu, že som sklamala samu seba sa tak skoro nezbavím.
Prvý krát s hlupákom ktorý mi len ublížil. Ale vari kto za to môže ? Len ja sama!
Som mladá a tvrdohlavá ale radšej sa učím na vlastných chybách, ako by som sa učila s nejakých rečí od druhých.Nie! Čo som nezažila tomu neverím. Raz už taká som. No môj život ide v zmysle : Čo ma nezabije, to ma posilní.

A tak by som to mala aj brať, nielen ja ale aj ostatní, ktorí berú život veľmi pesimisticky. Áno, áno aj ja som taká bola, ale polemizovaním samej nad sebou na nič neprídem. A tak si užívam život so všetkým s čím príde a aký je. Vari o tom je život či nie ?