Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

August 1968 a „zlyhanie“ Československej ľudovej armády

...V roku 1967 sa aj medzi generálskou špičkou ČSĽA začali prejavovať rozpory v názoroch na ďalšie politické a vojenské smerovanie ČSSR. Došlo to až tak ďaleko, že časť velenia ČSĽA uvažovala o vystúpení ČSĽA na podporu vtedajšieho prezidenta ČSSR Novotného,...

V  predchádzajúcom blogu som opísal môj spoločensko-politický pohľad na august 1968 v Československu.  Teraz sa pokúsim opísať môj názor na vojenskú situáciu.

1. ČSĽA bola súčasťou Varšavskej zmluvy. Na území Československa do augusta 1968 neboli prítomné žiadne cudzie vojská. Síce vo februári 1967 ako reakcia ZSSR   na celosvetové  geopolitické zmeny, ktoré naznačovali možnú prevahu USA  nad ZSSR, predniesol Brežnev Novotnému návrh,  aby v československom západnom pohraničí boli umiestnené 2 sovietske divízie, ale vtedajší prezident Novotný na tento návrh nepristúpil.  Okrem toho, v období rokov 1967 a 1968  bol v Československu zaznamenaný pokles vývoja ekonomiky, čo okrem iného spôsobilo to, že sa vážne uvažovalo o znížení nákladov určených pre ČSĽA, čo by si vyžiadalo jej reorganizáciu a zníženie počtov osôb, zbraní a techniky. Za povšimnutie stojí aj tzv. 6 dňová arabsko-izraelská vojna z júna 1967, ktorej výsledkom bola porážka arabských krajín a ich  obrovské územné, materiálne a ľudské straty. Pritom tieto krajiny boli výdatne podporované nielen ZSSR ale aj Československom. Výsledok tejto vojny bol pre bývalé Československo veľkým sklamaním,  lebo  malo v predmetných krajinách vojenských aj hospodárskych expertov a naviac sa v oblasti vyzbrojenia ČSĽA potvrdilo, že za najvyspelejšími západnými armádami značne zaostáva.  

2. V roku 1967 sa aj medzi generálskou špičkou  ČSĽA začali prejavovať rozpory v názoroch na ďalšie politické a vojenské smerovanie ČSSR.  Došlo to až tak ďaleko, že časť velenia  ČSĽA uvažovala o vystúpení ČSĽA na podporu vtedajšieho prezidenta ČSSR Novotného, ktorého politická moc slabla.  V tejto súvislosti sa spomínajú mená generálov Šejnu, Janka a Rytířa. K ničomu, ale nedošlo lebo gen. Šejna ušiel do USA, gen. Janko spáchal samovraždu a gen. Rytíř bol z funkcie náčelníka generálneho štábu odvolaný. Ministra obrany gen. Lomského v apríli 1968 nahradil gen. Dzúr, ktorý do funkcie nového náčelníka generálneho štábu ČSĽA presadil gen. Rusova.

3. „Obavy“ o osud Československa  boli v marci 1968 vtedajším československým politikom ostro vyčítané a to na schôdzi predstaviteľov Varšavskej zmluvy v Drážďanoch. Vedúci predstavitelia týchto strán tam jednoznačne deklarovali, že vývoj v Československu speje ku kontrarevolúcii. Vojenským výsledkom tohto konštatovania bolo to, že už 8.4.1968  minister obrany ZSSR maršal Grečko vydal rozkaz na prípravu vojenskej akcie „Dunaj“. Čo znamenalo prípravu na intervenciu do Československa.. Pod vplyvom týchto udalostí sa na našom území začalo veľké spojenecké, veliteľsko-štábne cvičenie pod názvom „Šumava“, ktoré bolo naplánované na obdobie 20.6. až 30.6.1968, ale v skutočnosti cvičiace štáby opustili naše územie až koncom júla 1968. Pre niektorých vojenských odborníkov ČSĽA toto  bolo jasným signálom toho,  že v rámci cvičenia si sovietske velenie na „nečisto“ odskúšalo vojenské obsadenie Československa.

4. Dnes už historici vedia, že 21.8.1968 sa skutočne vrátili podstatné časti tých vojenských štábov, ktoré cvičili v rámci cvičenia „Šumava“. No spolu s nimi vtedy do Československa vtrhlo aj asi 27 vojenských divízii, ktorých sila sa dá vyčísliť počtom asi 10 000 kusov vojenskej techniky (išlo najmä o lietadlá, tanky, delá, obrnené transportéry, nákladné autá) a asi pol milióna plne vyzbrojených vojakov z  piatich krajín vtedajšej Varšavskej zmluvy (ZSSR,PĹR, NDR,MĽR,BĽR). Ďalších asi 80 divízii bolo pripravených v prihraničných oblastiach ZSSR. Naproti tomu ČSĽA  mala  vtedy k dispozícii možno 15 divízii s počtom asi  200 000 vojakov,3 250   kusov techniky a asi 120 kusov lietadiel.

Preto si  naďalej   myslím, že akýkoľvek ozbrojený odpor ČSĽA by bol zbytočným hazardom so životmi československých občanov. Pre tých čo sú zvedaví na „keby“, by som mal dve odpovede. Jednu  zlú a druhú ešte horšiu. Zlá by bola tá, že ČSĽA by v prípade odporu utrpela zdrvujúcu porážku. Horšia by bola tá, že svet mohol svoju púť skončiť v žiari atómovej sebavraždy a žiadne keby by už nebolo. Pekný a pokojný deň praje doko. O auguste 1968 píšem aj na http://doko.blog.portal.sk/detail-august-1968-%E2%80%93-priklad-politickej-a-ludskej--naivity-.html?a=f8c9d4a9a2750281d5c32229eddbb2f1


Vojsko | stály odkaz

Komentáre

  1. Je to vždy vec názoru
    Určite československá armáda nemohla vyhrať ani zorganizovať dlhší odpor. Neboli sme napríklad až ta v dobrej geografickej pozícii ako Fínsko, aj keď v mnohom dosť podobnej, na ktoré útočil ZSSR. Súhlasím, že každého života je škoda. Keby som bol zodpovedný za štát ja, tak armáda nekapituluje bez boja. Neviem na akú dobu by bol rozkaz brániť krajinu. Pol hodinu,hodinu, dve, tri? Keď by už šlo o skutočné životy našich vojakov. Ale nekapituloval by som bez boja!
    publikované: 21.08.2008 15:34:31 | autor: Rick (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. Doko, pocuj, nikto intenzivne neobvinuje csl.armadu zo zbabelosti.
    maloco bolo tak jasne ako to, ze by nasa armada proti spojeneckej masinerii nevyhrala...okrem toho si zabudol napisat, ze nasim vojakom vopred odobrali zbrane a zamkli ich. Toto viem uplne urcite.
    publikované: 21.08.2008 18:23:52 | autor: cokomilka (e-mail, web, autorizovaný)
  3. FUNKCIA ARMADY
    Pokial nie je ochrana zvrchovanosti uzemia ucelom existencie armady, spytam sa: na co platime dane pre nasu armadu, ked ma len tajuplne poslanie hrat sa na vojakov v areali detskych ihrisk - zvanych kasarne???
    publikované: 21.08.2008 18:47:44 | autor: nalepka (e-mail, web, neautorizovaný)
  4. cokomilka nezabudol
    ale ako píšeš aj ty, to s tými zbraňami je obecne známe, ja som chcel upriamiť pozornosť na menej známe fakty. Vojaci zbabelí určite neboli, lebo v prvých hodinách a dňoch okupácie, mnoho posádok a útvarov vojensky bránilo aspoň svoje kasárne pred obsadením okupantmi. Boli aj takí velitelia, ktorí rozkaz o uložení zbraní spočiatku ignorovali a splnili ho mnohokrát až vtedy, keď im hrozil vojenský súd. Bolo ich niekoľko tisíc a boli prví, ktorí v roku 1970 po straníckych previerkach museli z armády odísť. Toto je už téma na prípadný ďalší blog.doko
    publikované: 22.08.2008 10:34:05 | autor: doko (e-mail, web, neautorizovaný)
  5. Autori knihy: Rok 1968 Na Slovensku a v Československu.
    ktorú v roku 2008 vydal Historický ústav SAV Bratislava na str. 182 konštatujú, že: ..."vojenské zastúpenie NDR bolo len prostredníctvom veliteľsko-spravodajského oddielu." Inak povedané iba symbolické.
    publikované: 21.08.2018 16:49:42 | autor: doko (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014