V predchádzajúcom blogu som opísal môj spoločensko-politický pohľad na august 1968 v Československu. Teraz sa pokúsim opísať môj názor na vojenskú situáciu.
1. ČSĽA bola súčasťou Varšavskej zmluvy. Na území Československa do augusta 1968 neboli prítomné žiadne cudzie vojská. Síce vo februári 1967 ako reakcia ZSSR na celosvetové geopolitické zmeny, ktoré naznačovali možnú prevahu USA nad ZSSR, predniesol Brežnev Novotnému návrh, aby v československom západnom pohraničí boli umiestnené 2 sovietske divízie, ale vtedajší prezident Novotný na tento návrh nepristúpil. Okrem toho, v období rokov
2. V roku 1967 sa aj medzi generálskou špičkou ČSĽA začali prejavovať rozpory v názoroch na ďalšie politické a vojenské smerovanie ČSSR. Došlo to až tak ďaleko, že časť velenia ČSĽA uvažovala o vystúpení ČSĽA na podporu vtedajšieho prezidenta ČSSR Novotného, ktorého politická moc slabla. V tejto súvislosti sa spomínajú mená generálov Šejnu, Janka a Rytířa. K ničomu, ale nedošlo lebo gen. Šejna ušiel do USA, gen. Janko spáchal samovraždu a gen. Rytíř bol z funkcie náčelníka generálneho štábu odvolaný. Ministra obrany gen. Lomského v apríli 1968 nahradil gen. Dzúr, ktorý do funkcie nového náčelníka generálneho štábu ČSĽA presadil gen. Rusova.
3. „Obavy“ o osud Československa boli v marci 1968 vtedajším československým politikom ostro vyčítané a to na schôdzi predstaviteľov Varšavskej zmluvy v Drážďanoch. Vedúci predstavitelia týchto strán tam jednoznačne deklarovali, že vývoj v Československu speje ku kontrarevolúcii. Vojenským výsledkom tohto konštatovania bolo to, že už 8.4.1968 minister obrany ZSSR maršal Grečko vydal rozkaz na prípravu vojenskej akcie „Dunaj“. Čo znamenalo prípravu na intervenciu do Československa.. Pod vplyvom týchto udalostí sa na našom území začalo veľké spojenecké, veliteľsko-štábne cvičenie pod názvom „Šumava“, ktoré bolo naplánované na obdobie 20.6. až 30.6.1968, ale v skutočnosti cvičiace štáby opustili naše územie až koncom júla 1968. Pre niektorých vojenských odborníkov ČSĽA toto bolo jasným signálom toho, že v rámci cvičenia si sovietske velenie na „nečisto“ odskúšalo vojenské obsadenie Československa.
4. Dnes už historici vedia, že 21.8.1968 sa skutočne vrátili podstatné časti tých vojenských štábov, ktoré cvičili v rámci cvičenia „Šumava“. No spolu s nimi vtedy do Československa vtrhlo aj asi 27 vojenských divízii, ktorých sila sa dá vyčísliť počtom asi 10 000 kusov vojenskej techniky (išlo najmä o lietadlá, tanky, delá, obrnené transportéry, nákladné autá) a asi pol milióna plne vyzbrojených vojakov z piatich krajín vtedajšej Varšavskej zmluvy (ZSSR,PĹR, NDR,MĽR,BĽR). Ďalších asi 80 divízii bolo pripravených v prihraničných oblastiach ZSSR. Naproti tomu ČSĽA mala vtedy k dispozícii možno 15 divízii s počtom asi 200 000 vojakov,3 250 kusov techniky a asi 120 kusov lietadiel.
Preto si naďalej myslím, že akýkoľvek ozbrojený odpor ČSĽA by bol zbytočným hazardom so životmi československých občanov. Pre tých čo sú zvedaví na „keby“, by som mal dve odpovede. Jednu zlú a druhú ešte horšiu. Zlá by bola tá, že ČSĽA by v prípade odporu utrpela zdrvujúcu porážku. Horšia by bola tá, že svet mohol svoju púť skončiť v žiari atómovej sebavraždy a žiadne keby by už nebolo. Pekný a pokojný deň praje doko. O auguste 1968 píšem aj na http://doko.blog.portal.sk/detail-august-1968-%E2%80%93-priklad-politickej-a-ludskej--naivity-.html?a=f8c9d4a9a2750281d5c32229eddbb2f1
Komentáre
Je to vždy vec názoru
Doko, pocuj, nikto intenzivne neobvinuje csl.armadu zo zbabelosti.
FUNKCIA ARMADY
cokomilka nezabudol
Autori knihy: Rok 1968 Na Slovensku a v Československu.