Ak sa vám zdá príliš pohodlné vyviezť sa do výšky 3 200 m. n. m. (base camp) autom, jednoduchým výpočtom si vyrátate, že vám ešte stále zostáva po vlastných prekonať výškový rozdiel okolo 2,5 kilometra a to vo výškach, ktoré si už vyžadujú predchádzajúcu aklimatizáciu. Tú sme našťastie získali cestou do Iránu počas výstupu na niektoré hory v tureckom Kurdistane.
Vedľa útulku Iránskej horolezeckej federácie (podobne ako na väčších benzínových pumpách) stojí mešita. Je dokonca o čosi väčšia ako chata. Prostredie je tu dosť znečistené napriek tomu, že útulok je otvorený len počas letnej sezóny. Vtedy sa tu dá kúpiť voda aj čosi na zjedenie. Odporúča sa však nespoliehať sa na túto možnosť a radšej si priniesť vlastné zásoby.
Človek by povedal, že v blízkosti mešity nemôže chýbať atmosféra ústretovosti, porozumenia a spolupatričnosti. Šéfom chaty a kempu označovaného na mapách ako C1 je Masoud Bayen. Hoci nás víta so širokým úsmevom a ubezpečuje nás o „chapepest prices„, o chvíľu už vedieme tvrdé obchodné rokovania, z ktorých je zrejmé, že Masoud má o ústretovosti, tolerancii a porozumení iné predstavy. Masoud je totiž monopolným vlastníkom malých šikovných koníkov, ktoré vám vyvezú batohy a najmä vodu do tábora C2 vo výške 4 220 m. Voda je dôležitá. Na celom kopci sa nevyskytuje ani len v stopovom množstve.
Hoci Masoud spočiatku hovoril o 20 USD za batoh, zrazu hovorí o štyridsiatich. Navyše vyčlenením fliaš s vodou a stanov z našich batohov vytvoril dva „batohy„ navyše. Nemáme dosť dolárov. Ako občania EÚ sme vybavení skôr eurom. Pre Masouda však euro nie je atraktívne. Stále opakuje rovnicu: „one dollar is one euro.„ To nie je akceptovateľné pre nás.
Po hodine dohadovania sme nahnevane hodili ruksaky na plecia odhodlaní vyniesť si veci sami, kým sa načisto nezotmie. Masoud razom zmäkol. A začal byť rozumný. Možno aj preto, že dvaja Taliani s iránskym sprievodcom, ktorí prišli po nás, záujem o kone vôbec neprejavili.
Napokon veľké batohy Masoudovi pomocníci upevnili na kone a s menšími plecniakmi sme sa vydali na cestu. Vrchol Damavándu sa zdal vzdialený, ale nádherne žiariaci v posledných lúčoch zapadajúceho slnka nás lákal k sebe.
Zdroj fotografií:
PF
Komentáre
Moc pěkný a poměrně schůdnej terén, né?
Museli ho snýst dolů. Potom si udělal potápěčskou školu v Chorvátsku.
Teď nevím co dělá. Asi vožužlává ryby, nebo co:-))))
Ahoj a fakt se mito dobře četlo i koukalo!
terén vyzerá byť celkom schodný
Pali...