Úvod

S fenoménom nezamestnanosti sa stretávame v každej slobodnej spoločnosti založenej na demokracii a trhovom hospodárstve, teda tam, kde ľudia majú možnosť voľne sa rozhodovať či a ako sa budú podieľať na formovaní pracovnej sily krajiny. Jej neobmedzený nárast však môže sa prejaviť ako veľmi škodlivý pre ekonomiku a môže spôsobiť aj značné sociálne problémy.

                Táto práca hovorí o tom, čo nezamestnanosť je, ako vzniká, aké jej typy poznáme, ako sa meria a aké sú jej dopady na ekonomiku krajiny.

Kto sú nezamestnaní

Na prvý pohľad mohlo by sa zdať, že nezamestnaný je vlastne každý človek, ktorý nepracuje resp. nemá zamestnanie. Toto pomenovanie je však trochu zavádzajúce. Nie všetci, ktorí nemajú zamestnanie totiž nevyhnutne musia byť považovaní za nezamestnaných. Ekonomický význam tohto možno asi najlepšie vysvetliť na posúdení akejsi aktivity, ktorú určitý človek prejavuje vo vzťahu k práci. Ľudia, ktorý denne pracujú v zamestnaní prejavujú aktívny prístup k práci a preto ich môžeme považovať za pracovne aktívnych – to sú ľudia zamestnaní. Tí, ktorí zamestnanie nemajú, aby v ňom mohli pracovať, do tejto skupiny nepatria. Čo však v prípade, ak hoci zamestnanie nemajú, jednako prejavujú snahu si nejaké nájsť a pracovne sa prejaviť. Sú to ľudia, ktorí zamestnanie síce nemajú, no snažia sa ho získať – prejavujú teda aktivitu smerom k práci. No je tu aj druhá skupina ľudí bez zamestnania. Tí, ktorí prácu nemajú, ale z tých či oných dôvodov ju ani aktívne nehľadajú a nemajú snahu pracovne sa prejaviť. S takto na tri skupiny rozdelenou populáciou môžeme konečne definovať množinu nezamestnaných,

Množinu nezamestnaných tvorí tá časť dospelej populácie krajiny, ktorá nie je zamestnaná avšak zamestnanie si hľadá.

Nordhaus a Samuelson uvádzajú rozdelenie obyvateľstva nad 16 rokov na štyri skupiny :

• Zamestnaní – vykonávajú akúkoľvek platenú prácu.
• Nezamestnaní – nie sú zamestnaní, ale aktívne vyhľadávajú prácu alebo čakajú návrat do práce. Totiž človek  je nezamestnaný vtedy, ak (1) za posledné štyri mesiace sa usiloval nájsť si miesto, (2) je prepustený z práce a čaká, že ho povolajú nazad, alebo (3) chce sa uchádzať o prácu budúci mesiac.
• Mimo pracovnej sily – nie sú zamestnaní a nehľadajú si prácu.
• Pracovná sila – súčet všetkých zamestnaných a nezamestnaných.

Typy nezamestnanosti

Pri triedení štruktúr trhu práce ekonómovia rozlišujú tri formy nezamestnanosti z hľadiska príčiny ich vzniku.

• Frikčná – alebo dočasná nezamestnanosť. Je zapríčinená migráciou pracovných síl, zmenami zamestnania i zmenami zapríčinenými životným cyklom. Keďže frikčne nezamestnaní pracovníci často menia miesta, zvykne sa o nich vravieť ako o dobrovoľne nezamestnaných.
• Štrukturálna – vzniká v dôsledku nesúladu medzi ponukou a dopytom po pracovných silách. Dochádza k tomu vtedy, keď dopyt po jednom druhu práce stúpa, zatiaľ čo dopyt po inom klesá a ponuka sa nestíha prispôsobiť dostatočne rýchlo.
• Cyklická – alebo sezónna nezamestnanosť. Je zapríčinená nízkym dopytom na trhu práce v určitých odvetviach.

Dôsledky nezamestnanosti

So zvyšovaním miery nezamestnanosti ekonomika stráca produkciu, ktorá mohla byť vyrobená nezamestnanými robotníkmi. Straty v ekonomike s vysokou mierou nezamestnanosti predstavujú plytvanie a neefektívnosť niekoľkokrát väčšiu, ako odhadovaná neefektívnosť z mikroekonomického plytvania v dôsledku monopolov alebo mrhanie vyvolané clami a kvótami.

K sociálnym dopadom nezamestnanosti patrí psychologická trauma, zapríčinená predovšetkým dlhodobým obdobím nedobrovoľnej nezamestnanosti a mnohé osobné tragédie.

Nezamestnanosť a inflácia – Philipsova krivka

Na súvislosť medzi infláciou, mierou zmeny miezd a nezamestnanosťou poukázal A. W. Philips. Krivka vyjadruje vzájomnú spätosť medziročnej zmeny inflácie a stavom nezamestnanosti vo vzťahu k prirodzenej miere nezamestnanosti. Možno ju použiť na analýzu krátkodobých zmien v nezamestnanosti a inflácii, no jej výklad v dlhodobejšom horizonte je nejednotný.

Riešenie problému nezamestnanosti

Vládne opatrenia smerujú k tomu, aby na trhu práce príliš neprevažovala strana ponuky nad stranou dopytu. Snažia sa o dosiahnutie stavu plnej zamestnanosti, pri ktorej nezamestnanosť neprekročí svoju prirodzenú mieru. Pri prirodzenej miere nezamestnanosti inflácia je stabilná a bez sklonu k akcelerácii. Na druhej strane hospodárska politika sa neusiluje dosiahnuť mieru nezamestnanosti vyššiu ako potenciálny HDP alebo dosiahnuť mieru nezamestnanosti pod hranicou prirodzenej miery.

Bibliografia

1)      NORDHAUS, W., D., SAMUELSON, P.,A., - Economics, McGraw-Hill Corp. Inc., 1998 (1)

2)      LYSÝ, J., HONTYOVÁ, K., MAJDÚCHOVÁ, H., - Základy Ekonómie a Ekonomiky, Ekonóm, 2005 (2)

3)      FELDERER, B., HOMBURG, S. – Makroekonomika a nová makroekonomika, Elita, 1995, I. vydanie (3)