O tom

ako vojdem do záhrady, a pocítim na spánkoch vietor, i pod tričkom a

ako všetko čo je nazvyš opadáva. Napríklad otázka Čo bude potom a sledujem pasáž slnka na oblohe, ešte je krátka, no o to prívetivejšia

Ikaros mal pravdu, vtáky sa skutočne vrhajú do vetra

akoby sa hrali, jeden za druhým, potom naraz a potom do všetkých strán. Akoby chceli hovoriť o slobode

                                  Ale slová sú pre tých čo nepočúvajú

The more I see the less I grow

Zatvorím oči a vtedy je so mnou iba to najdôležitejšie

                                                      to znesiteľné

Prelet vtákov ma preberie a vnímam vietor ... a otázka čo bude potom

už nie je