Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Každá duša

Každá duša rovnako ako riečka a rastlina potrebuje niečo ako dážď: nádej, vieru, dôvod k životu. Keď ju nemá, všetko v tej duši zmiera i keď telo ešte prežíva.
Paulo Coelho
Piata hora  
 
Sústredene píše, mračí čelo, zubami si hryzie vnútro úst. Nevšímavá. Vzdialená. Vzdychne, očami ticho zablúdi k oknu. Krajina je prežiarená podvečerným slnkom, teplým a lákavým. Odhrnie si neposlušné vlasy z tváre, ľahostajne pripne sponkou. Modelka z plagátov? Skloní sa nad úlohu z matematiky, no čísla je tancujú pred očami, akoby ju chceli zlomyseľne trápiť, hnevať. Nevie sa sústrediť. Myseľ jej blúdi Svetom, príliš vzdialeným, odrhnutým od reality. Prečo ho volať späť? Pre bolesť, pre strach či vari pre neistotu? Nie. Radšej nech osamelo blúdi. Ušetrený od sklamania.
Zatvorí knihu a s úľavou si vydýchne. Vystrie chrbát, stuhnutý od sedenia, vstane, prejde k oknu. Pred chvíľou takému vábivému, vzrušujúcemu. Svet. Život. Na míle od nej. Túži sa začleniť. Vytvoriť identitu, ktorú jej dáva len spoločnosť, zábava, prúd za oknom, ktorého tieň sa jej zdá priveľmi desivý, priveľmi zložitý, ťažký, hladný. Mať odvahu a zameniť číslo za tvár, za dievča s menom a budúcnosťou.
Vera potichu skĺzne na zem, ruku pritisnutú na hrudi. Niečo vo vnútri ju bolí, ľaká. Drobučký motýľ vo Verinom tele hynie. Bez náznaku bolesti, bez plaču. Ticho, celkom tichučko. Ani nezbadá, kedy odletí. Duša? Je to moja duša? Či len hlúpa predstava? Duše majú deti, šťastní ľudia. Nie ja.
V ústach pocíti horkú krv z roztrhnutého líca. Vlastnú krv zo zraneného motýlika... 

Kvapka vody | stály odkaz

Komentáre

Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014