Tak na začiatku naštval Papandreu Európu tým, že špekuloval vyhlasovať referendum o prijatí zahraničnej pomoci. Ale nakoniec si to rozmyslel a celý grécky prúser hodil na plecia novej vláde nového premiéra Papadimosa. Taliani sa taktiež topia v dlhových sračkách, ale aspoň si odvolali nezmara Berlusconiho, čo bol aký taký dôvod na oslavu. No taký Putin sa problémami v eurozóne nenecháva znechutiť a špekuluje založiť Euroázijskú úniu, ohľadom ktorej už oslovuje poniektoré postsovietske krajiny. Zo svetových udalostí treba ešte spomenúť volajaký summit, na ktorom si Obama so Sarkózym zabudli vypnúť mikrofóny a tak všetci počuli, ako nadávajú na izraelského Netanjahua, či gréckeho Papandreua. Ale možno len chceli, aby mali novinári o čom písať.
Každopádne u nás to bolo zas tak nejak naopak. Novinári neodpočúvali politikov, skôr sa prevalila kauza odpočúvania novinárov, do ktorej bol vraj až po uši namočený sulíkovec Galko. Ten to síce nepoprel, akurát trvdí, že je v tom nevinne, odpočúvanie predsa odobrili sudcovia a začal drmoliť čosi o tom, že sa zrejme niekomu nepáči jeho aktivita v stopovaní dajakých kšeftov. Sulíkovci sa celkovo dostávajú do politickej izolácie. Keďže potopením eurovalu potopili vládu, chrbtom sa k nim obrátil i zvyšok koalície a človek sa zrazu neubránil dojmu, že aj také SDKÚ by šlo do vlády radšej s Ficom, ako so Sulíkom. Kým Dzurinda sa však tvári voči Robovi ešte ako tak zásadovo, kádeháci už narovinu hovoria o možnej spolupráci a Robovi je tiež jasné, že novým triednym pravičiarskym nepriateľom sa stáva strana SaS. A tak sa im taká kauzička o odpočúvaní náramne hodila, pričom konšpirátori si nezabudli všimnúť, že sú do toho zatiahnuté médiá, ktoré má pod palcom štedrý mecenáš Smeru, a to slávna J&T. Všetko to potom zaklincovala nahrávka telefonátu Kaliňáka s redaktorkou Pravdy, na ktorej sa už nespráva ako ten sympaťák, ktorého poznáme zo straníckych tlačoviek, ba dokonca to vypadalo, že exminister sa cez vrchné miesta snažil robiť zásahy do spravodajstva, čo od neho naozaj nebolo moc pekné.
A tak si nové politické subjekty povedali, že je načase dať o sebe trochu vedieť. Matovič si konečne založil vlastnú stranu, ktorú nazval Obyčajný ľudia a nezávislé osobnosti, čím vydrbal s esenesákom Móricom, ktorý chcel vydrbať s Matovičom zaregistrovaním strany Obyčajný ľudia. Na kandidátke sa mu potom objavil aj Lojzík Hlina, známy to aktivista a vlastnú stranu má už aj ďalšia známa tvár, Norika Mojsejová, ktorá ani nemusela zbierať podpisy, nakoľko svoju stranu vykšeftovala od už politicky nebohého Paľka Ruska. No a do tretice sa z masívnej billboardovej kampane 99% vykľubali tiež voľajaký ľavičiari.
Bežnú slovač však skôr, ako nejaké predčasné voľby zaujíma, kto ich bude od decembra ošetrovať? Ujo Uhliarik všetkých upokojuje a do poslednej verí, že v odídených lekároch sa predsalen ozve svedomie a do práce napokon nastúpia. Pochopiteľne, je to veriaci kresťanský demokrat a nič iné od neho čakať netreba, našťastie tu máme uja Gašparoviča, ktorý sa nekresťansky vyhráža núdzovým stavom, hlavne potom, keď ani rokovania s premiérkou nepriniesli ovocie. Vedúci odborov, nejaký Kollár si aj tak stále melie svoje a ani navýšenie lekárskych platov o  eur mu nestačí nespomínajúc, že Uhliarikovu zmenu nemocníc na akciovky, Gašpi tiež stopol.
Ostatné udalosti snáď len v skratke. Čentéša za generáleho prokurátora Gašpi furt nevymenoval, vraj po padnutí vlády nevidí dôvod, kukláči zásahom s vrtulníkom pozatýkali Piťovcov a Sulíkovský Hayekovci hrávali po stredných školách hru o liberalizme, ktorá sa ale mnohým moc nepáčila. Európu dusí vďaka hovadskému suchu a inverzii smog, ktorý sa na Slovensku ani nenamáhame merať a maďarom unikol rádioaktívny jód, čím vystrašili polku Európy.