Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Čo všetko si

ešte musím nechať prepichnúť, aby som bola spokojná?
Som človek, ktorý denne musí reprezentovať, vystupovať a zanechávať dobrý dojem. Proste to mám v náplni práce. OK berem. Musím denne na seba navliekať nudné čierne kostýmčeky a blúzočky. Proste to mám v náplni práce. OK berem.
Niekedy už ani neviem, kde začína prirodzená zdvorilosť/reprezentatívnosť a kde začína tá, čo ju mám v pracovnej náplni. Teda nie je to hlavnou náplňou, len sprievodnou no.
A zrodila sa myšlienka maličkej rebélie – dám sa tetovať. Samozrejme tak, aby to nebolo na očiach :)
Táto myšlienka rebélie sa následne spojila s myšlienkou, že to, čo si nechám tetovať je vec (nie vec v hmotnom význame), ktorú najviac na svete milujem. Ale zároveň je to to, od čoho sa nikdy nedozviem, že mňa to nemiluje. Proste môžem to mať bez toho, aby som toto vedela. (Inak so psychicky zdravá :D)
A slovo milujem používam veľmi často, no nikdy nie v spojení s človekom...Neviem je to nejaká zásada, či čo.
No, takže som sa dala tetovať. Nádherný to pocit. Hlavne tá bolesť a potom to liečenie a zvykanie si. Načas som si s týmto pocitom aj vystačila. Len potom...droga je proste sviňa, chcete viac a viac, blá blá proste. A tiež jedno nikdy nestačí...
Takže čo ďalej – znudená, deprimovaná a večne nespokojná – žeby piercing? Samozrejme tak, aby to nebolo na očiach :)
Spontánna totok myšlienka a hneď aj bežala realizovať. A mám. Troška sklamaná, že ani len krvička, nič. Ale tak troška adrenalínu tam bolo. Hlavne v momente, keď zistíte, že vášmu piercerovi sa maximálne, ale totálne trasú ruky. Báť som sa nebála, veď o čo aj?
Raz tak cez obednú prestávku, že čo budem? No zbehnem a dám si ďalšie 2. A dala mno. Opäť ich nevidno...
Ďalší mám zasa v pláne, len si musím nájsť nejaký blbý dôvod, že akože za odmenu.
A moja otázka, ako a kedy to skončím? To neviem a pravdupovediac až tak ma to vlastne netrápi. A už vlastne ani neviem, prečo to robím. Hádam, kvôli tej bolesti. Ale bolesti podstupovanej zo svojho vlastného presvedčenia či rozhodnutia, čo mi v podstate dáva pocit kontroly nad svojím životom. (Ale inak nemám sebazničujúce sklony :D)

Stalo sa? Nestalo sa? | stály odkaz

Komentáre

  1. ááá, jasné, pochopila som...
    psychické vypätie treba umocniť fyzickou bolesťou... nie, neboj sa, si úplne v poriadku, len si sa vrhla nesprávnym smerom.. Presne tie isté adrenalínovo-bolestivé stavy dosiahneš aj v posilňovni, ver tomu. Druhý deň po cvičení ťa tak bude bolieť človek a budeš tak vymlátená, že tvoja sebazničujúca potreba bude maximálne uspokojená. Tak šup, nájdi si fitnesko, trénera a príjemnú zábavu ti prajem...:-)))
    publikované: 18.05.2010 20:37:39 | autor: matahari (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014