Dávno zabudnutá pieseň bielych vrán
mám , nemám...
Stále mám
a aj tak ju už nepoznám.
Narýchlo prezreté severné ovocie
ani účel , ani krása
a teraz zdá sa,
že ďalej ísť nedá sa...
Stúpa dym a ja klesám s ním
pod paľbou výčitiek a "krehkých" slov
si stále so mnou
aj keď už si s ňou ?
Prestali sme dýchať ten istý vzduch
niekedy zdalo sa že udusím sa ním
keď pália oči a začarovaný je kruh
keď mám dojem, že už nič nezmením.
A dávam znovu posledné zbohom
aj keď sľúbila som že už viac nie
s nami je to jak so zapáleným stohom
keď nehorí tak iba tlie.
mám , nemám...
Stále mám
a aj tak ju už nepoznám.
Narýchlo prezreté severné ovocie
ani účel , ani krása
a teraz zdá sa,
že ďalej ísť nedá sa...
Stúpa dym a ja klesám s ním
pod paľbou výčitiek a "krehkých" slov
si stále so mnou
aj keď už si s ňou ?
Prestali sme dýchať ten istý vzduch
niekedy zdalo sa že udusím sa ním
keď pália oči a začarovaný je kruh
keď mám dojem, že už nič nezmením.
A dávam znovu posledné zbohom
aj keď sľúbila som že už viac nie
s nami je to jak so zapáleným stohom
keď nehorí tak iba tlie.
Komentáre
Pieseň bielych vrán
ech...
A tak som sa stala vyznávateľkou pointilizmu v poezii :)
point=bod, bodka...maliari, tak maľovali na prvý pohľad bezvýznamné farebné bodky ...je treba ustúpiť dozadu, aby bolo vidieť na prvý pohľad neviditeľné ( aby človek zachytil pointu a nie point :)
Ahoj,
Asi máš pravdu, že rým trochu zväzuje aj myšlienky, ale umenie je v tom, premôcť to a napísať dobrú báseň aj viazaným veršom. A tebe sa to podarilo, super :-))
...tak vďaka
Nemáš začo :-))