história ľudstva je plná omylov ako makové pole makovíc niekde v afganistane koľkokrát to treba zopakovať? koľkokrát sa ešte stretneme kým nájdeme spoločné slovo? zmeškal som, sklamal som, odchádzam. vliekli ma po michalskej z jednej strany matúš z druhej strany štefan padli mi okuliare stúpil som si na ne odlomila sa rúčka trikrát som vracal do záchoda nič si nepamätám viezli ma domov taxíkom nič si nepamätám zobudil som sa o siedmej ráno v posteli v rifliach a bunde ležiac na nabíjačke mobilu a quentinovej časti bľabotu a besu. už nikdy viac. už nikdy viac nebudem nekontrolovateľný jazyk nútiť povedať že v mp3-prehrávači mám casiotone for the painfully alone. povedal som vôbec niečo? zabudol som sa potom čo sme skočili s matúšom pod nový most po natáliu zavolal som števovi že tu neni a potom sa už nepamätám iné len tomáš si v pohode? a ne že mi tu poblve sedadlo dopiči. ale zostane to medzi nami. ukázal som sa v tom pravom svetle. dnes som ležal do piatej v posteli dvakrát grcal do hajzla a bojoval s návalmi depresie. volal som so števom asi desať minút trocha mi to zlepšilo náladu a čo hovoríš na baby? boli pekné? jasné ty vole. som sa inak bozkával s dvoma, s tou peťou a potom aj s natáliou. no uau ty vole ja sa zas vôbec nepamätám na nič. nič si z toho nerob ja som raz vypil dve fľaše tequily sám a som sa zobudil v nemocnici, že mi robili výplach žalúdku. potom som napísal matúšovi že ďakujem a on že v pohode že poznáš zlaté pravidlo krčmy - dnes nesiem ja teba zajtra ty mňa. takže teraz bojujem s ničotou a nocou a zimným časom a priskorým súmrakom a v prahe vraj každý hulí a byť v pätnástich panic je tam rarita. na pracovnej ploche je ešte stále deň, slnko osvetluje trávnatý kopec, je polooblačno. nepamätám sa a nechcem sa pamätať. čo budem ďalších päť rokov robiť? odídem, zmiznem, zmením svoj život. občasný veľmi občasný fajčiar. už to nevydržím. zase budem grcať. nechcem sedieť a usmievať sa a nedokázať hovoriť, nie kvôli nedostatku slov ale kvôli neschopnosti artikulovať. chcem sa pamätať ale zároveň nechcem. boli tam predsa aj dámy, čo si len o mne pomysleli! chcem bežať dole zeleným windowsáckym kopcom, po pás v tráve, celkom triezvy. čo si len o mne pomysleli. chcem vedieť a nechcem vedieť. neviem na čom som. tomuto textu chýba spád a sebaistota, ktorou som písal svoje predošlé zápisky. už to dávno nie je jemný melón, grant na kolibe alebo príhody z autobusov. stále nikde nepracujem, nemám známosti v nadnárodných firmách, ani vodičák, ani priateľku. mám zlomený nechet na palci pravej nohy a stano ma zjebal za to že som s nimi nebol na stretku o ktorom som ani nevedel. najradšej čítam faulknera a behám po trávnatých plochách, celkom triezvy. prezývajú ma tibi po postihnutom chlapíkovi z našej ulice ktorý zvykol postávať vonku s tečúcimi slinami a nepríčetným pohľadom vydávajúc neartikulované zvuky. znemožnil som sa ako hrdzavé ložiská znemožňujú stroje na výrobu kovových súčiastok. vitajte v mojom rajóne. žiadny špinavý kartel