A zúfalstvu, keďže sa intenzívne snaží vyrovnať s faktom, že jeden človek mení len veľmi ťažko. Zmení a vytrhne. Čokoľvek. Úpadok, ako čokoľvek iné, dokáže byť príjemne tragikomický.

 

Kolega, čo bol na tých pivách so mnou sedí v otrokárskom open space predo mnou a tvári sa, že pracuje. Tento fakt je v ostrom kontraste so skutočnosťou, že chytá jasnočervenú, okrem piva smrdí ešte cibuľou a klobásou z ľahkého obeda, ktorý bol k nemu a klesá mu hlava. S dochvíľnosťou švajčiarskeho chronografu sa pravidelne každý deň dvíha od počítača, za ktorým dennodenne predstiera budovanie hodnoty pre akcionárov tesne pred piatou a mumlajúc čosi o efektívnom využívaní pracovného času odchádza zapadnúť do najbližšej putyky, kde s obľubou balí odmietnuté –nástky umelcov z garáže odvedľa, ktoré dočasne upadli do nemilosti a  snažia sa ulahodiť upadnutému sebavedomiu aspoň lacným chľastom. Zjavom alfasamec to má s nimi celkom ľahké a pri pive hýri výbornými príbehmi, ktoré by človek od chlapíka, čo sa inak celé dni takmer nepohne rozhodne nečakal.

 

Dnes sa som sa ale s tou jeho presnosťou pravdepodobne prerátal. Odišiel pred pár minútami mrmlajúc čosi o stretnutí s klientom no fakt, že čašníčka dopísala čosi na účet, ktorý po zaplatení na stole neostal dáva tušiť záujmy celkom iné.

 

Moje pivo mu to praje a zvyšok osobnosti je nútený ustúpiť záplavám mailov a telefonátov, ktoré s pletúcim sa jazykom a grambľavými prstami stíham vybavovať so značnými obtiažami.

 

Za kolegom sedáva slečna dlhé nohy. Tá sa ráno zjavila len aby si zapla počítač a prehlásila, že sa o chvíľu vráti. Slečna je celkom milá a zaslúži si môj rešpekt, lebo za mesiac stihla dať 50 rande so zúfalcami z netu zúfalo hľadajúc toho pravého bez ohľadu k priateľskému cynizmu, ktorým som toto jej snaženie vytrvalo podrýval argumentujúc faktom, že ak jej niekto na inzerát odpíše behom piatich minút, rozhodne nehľadá tú pravú. A ak by aj hľadal, je ňou preň obyvateľka zariadení pre separáciu špeciálnych druhov oviec od zvyšku stáda. Z dobre informovaných zdrojov som sa dozvedel, že dnešok trávi na pakistanskej ambasáde vystavená bohvieakým hrám ľudí s menami ako Karé Prasana a jej prítomnosť v práci je značne prehnaná.

 

Moje pivo jej to praje rovnako ako komukoľvek inému a jej telefónu som ušetril pár ďalších dní života, keď som ho vypol. Pri troche šťastia si to dlhé nohy nevšimnú, čo dá našej budúcej spolupráci ďalší rozmer.

 

Vedľa dlhých nôh má trón naša polyprávnička, ktorá sa dá stretnúť pri cigarete, káve, či tľachajúc s ostatnými omnoho častejšie, než ju uvidíte týrať paragrafy. Na moju otázku, prečo sme s klientom uzavreli zmluvu, pod ktorou čerpá úver, za ktorý ručí tretia strana, ktorej však nemôžme siahnuť na prachy bez toho, aby sme to hnali na súd, neodpovedá. Po tom, ako sa dozvedela, že slečna dlhé nohy (mimochodom jej šéfka) dnes už asi nepríde vypadla tiež. Hoci si obe nechali ísť počítače od nich už dnes nič nečakám.

 

Moje pivo, popri elektrárňach im kynie. Obávam sa, že to ich „Podľa môjho názoru by to mohlo byť...“ mi už lezie na nervy.

 

A ďalšia. Dnes navyšujeme financovanie pre nejaké pipulky z Komárna. Moje pivo pevne verí, že pôjde o nejaký príjemný nový bordelík s nevyjazdenými curami a okázalo sa cez telefón baví s milou pani, ktorej hlas by zobudil snáď aj Farinelliho libido. Dáma vraj včera poslala podklady dáme po mojej pravici, ktorá sa baví s hocikým výhradne o pančuchách a tangáčoch, a ktorá vypadla na dovolenku.

 

Moje pivo máva rukou a túži po spoločnosti. Pomaly otáčam hlavou a začínam sa cítiť značne osamelo.

 

V stave, kedy na 6 stolov pripadá jedna hlava trčiaca z kubiklu je open space depresívnejší, než obyčajne.

 

Mozog prepne na niečo ako Easy day od Bananafishbones.

 

 

Ústa si vzdychnú...

 

Takto sa musí cítiť pešiak na šachovnici.

 

Tesne pred matom.