Asi po piatich rokoch sa Jana rozhodla ísť do kláštora. Andrej však bol vtedy diakonom a čoskoro mal mať vysviacku. Keďže kláštor do, ktorého vstúpila Jana bol v Nitre stretla tam Andreja. Nepamätala si ho. On ju však áno. Znova v ňom zahorela dávna láska k tejto dievčine. K tomuto Božiemu stvoreniu a chcel sa s ňou podeliť o lásku ktorú mu dával Boh. Jeden ich rozhovor prebiehal takto:

--  Pochválený buď Pán Ježiš Kristus, drahý brat.—S úsmevom na perách ho pozdravila tak známou nabiflenou formulkou, ktorú ich učili v noviciáte.

-- Naveky amen, sestra.—Zaznel hlas Andreja, ktorý bol plný lásky a pokoja. A tak začal Jane rozprávať, prečo ju pozval na návštevu. O čom sa s ňou chce rozprávať a vraj mu Pán prikázal povedať jej to. Ona však vemi pozraňovaná na neho pozrela a povedala.—Ctihodný páter nemyslíte si, že toto by som mala vedieť aj sama? Nemyslíte si, že práve láska bolo to čo ma priviedlo k tomu aby som dala svoj život do rúk Bohu?—V tom Andrej rázne zakročil a s jemným a láskavým no predsa pevným hlasom povedal. – Neverím vám. Keby vaša láska bola taká aká si myslíte, že je konala by ste skutky. Nie je to všetko len preto lebo ste nevidela iné východisko a myslela ste si, že toto je najlepšia varianta?—Celá omámená tam stála a pozerala na neho. Mal pravdu a prehovoril jej do duše no nedala a bránila. – Ako to môžete vedieť? Čo si vlastne o sebe myslíte? Ako môžete?! – Dotknutá tým všetkým nenachádzala správne slová. Predsa len mal pravdu no i tak sa bránila. – Vy grobian! Ste kňaz máte byť slušný a predovšetkým by ste si nemal vymýšľať takéto detinské hlúposti! Neviete, čo je láska. Nikdy ste nemiloval! Tak ako sa opovažujete..! – Jej slová prerušilo vzlykanie a náhle plakanie. Nevládala. Spadla na kolená na zem a plakala. Mal pravdu! Och áno vo všetkom mal pravdu. Trafil sa priamo do čierneho a ona to jednoducho nedokázala prijať. Andrej však pohnutý tým všetkým zrazu jemne zastonal a spustil sa na zem. Jemne, šeptom povedal. – Miloval som. Och drahá Jana od prvého okamihu keď som vás zbadal ako ste sa pripravovala na sviatosť birmovania. Od toho okamihu som vás miloval. Tak veľmi som sa vám snažil priblížiť no vy ste si ma nevšímala. Bola ste taká krehká a krásna. I teraz ste. Krásna, čistá a krehká. Ste podobná Panne Márií. Ani Šalamún sa vám v celej svojej nádhere nevyrovná. Ste nádherná a ja.. Miloval som vás vždy  i teraz vás milujem. – Zdvihol jej hlavu a zahľadel sa do očí. On sa však hneď vytrhla a postavila na nohy. – Nie! To nemôže byť pravda! – Zakričala a okamžite ušla preč. Pri veľkej bráne sa zastavila. Utrela si slzy, napravila šaty, závoj a roztvorila bránu. V bráne sa ešte otočila no keď zbadala Andreja ako ide za ňou rýchlo za sebou zavrela obrovské vráta priamo Andrejovi pred nosom...