Vo vrcholnom staroveku a koncom stredoveku začína vznikať to, čomu nesprávne hovoríme artificiálne umenie. Ja tomu hovorím elitné umenie a jeho nositeľom artificiálne memplexy. Mať na dvore významného umelca patrilo k statusu vládnej elity. Čiže memplex moci sa spojil s výlučným artificiálnym memplexom a vytvorili vzájomne veľmi prospešnú symbiózu, ktorá sa úspešne v stredoveku z francúzskych a talianskych dvorov rozšírila do celej Európy. Podobný proces nastal v Číne a Japonsku. Nároky na výlučnosť umeleckých diel pre elity vytvorila vzostupnú špirálu, ktorú poznáme z biologických symbióz. Mamplex moci vytváral selektívny tlak na artificiálne memplexy, aby sa podporili mém hooky mocenskej výlučnosti, ktoré sa hákovali na vrodenú potrebu hierarchizácie tlupy.
Výlučnosť artificiálneho mémplexu môže byť selektovaná dvoma smermi (evolučná diverzita, dve vývojové vetvy). Jednak tým, že určité dielo môže byť výlučným vlastníctvom vládcu a nikto z ovládaných ho nesmie používať (sytém tabu). Tento variant je ovšem výhodnejší pre jedného symbionta: pre memplex moci, preože je viazaný na konkrétne miesto moci a arteficiálny memplex sa nemôže volne replikovať medzi oddelenými mocenskými centrami.
Druhá možnosť je selektovanie výlučnosti artificiálneho memplexu na jeho výlučnej vnútornej štruktúre. Čím je artefakt vnútorne komplikovanejší, jeho stavba symbolickejšia a rafinovanejšia, tým je výlučnejší. Takýto memplexový symbiont má väčšiu šancu šíriť sa v mocenskej populácii, je ťažko viazateľný na určité centrum moci. Preto sa takáto forma symbiózy medzi memplexami moci a artificiálnymi mempexami postupne úspešne presadila v Európe a na celom svete. Zároveň sa výlučnosť nositeľa moci potvrdzuje zvláštnosťou jeho správania sa. Vládca číta čudné veci, počúva čudnú hudbu, obklopuje sa čudnými predmetmi, robí veľa vecí, ktoré jeho poddaní nerobia a nerozumejú im, ergo vládca je skutočne vládca, lebo je výnimočný. Tento memetický trik využívajú aj náboženské memplexy pre kastu svojich výlučných nositeľov - kňazov.
Vzájomná symbiotická výhodnosť štrukturálne obohatila jednak memplexy moci, tak aj memplexy umenia. Pôvodné životne viazané účely hudby, rozprávania príbehov, výtvarného znázorňovania, sa za pár storočí v elitnej kutúre spojili s inými mémami: kompozičných postupov, harmónií a disharmónií, alúzíí, hyperbolizácie, paralelizácie, symbolizácie a podobne. Tak ako v živej prírode, aj v kultúre sú parazitické mémy, ktoré sa v našom prípade úspešne priživia na tele arteficiálneho memplexu v podobe kultúrneho odkazu, narážok na mémy z iných memplexov, odkazov a parafráz na iné memplexy, čomu sa hovorí kultúrny kontext diela.
Memplexy moci sa ovšem touto symbiózou stali tiež komplikovanejšie, štrukturovanejšie. Vládca, ktorý je replikantom tejto symbiózy musí meniť v jej záujme čiastočne štruktúru spoločnosti, ktorú ovláda. Musí podporovať umelcov, prípadne vytvárať vzdelanostný systém, musí venovať časť svojho života príprave na replikáciu zložitých arteficiálnych memplexov do svojej hlavy, a preto musí reorganizovať štruktúry svojej moci, napríklad priberať špecialistov (ministrov) a podobne. Už nestačí vyskočiť na koňa a zamávať mečom. Ba čo viac - už ani netreba vedieť vyskočiť na koňa a mávať mečom. Výlučnosť je aj vďaka arteficiálnym memplexom zabezpečená inak.


pokračivanie v pondelok...

---

Obsah cyklu

Mystifikácia kultúrnymi elitami I
Mystifikácia kultúrnymi elitami II
Mystifikácia kultúrnymi elitami III