Extázy letného pohľadu,
dážď, čo slzí na polia.
Dívaš sa na mňa z nadhľadu,
a pery ma túžbou bolia.

Som len dotyk v čase,
možno, že občas čosi viac.
Pijem často z horkej čaše,
kráčam životom neveriac.

Nádej vraj umiera posledná,
a predsa dávno umrela.
Si tak sladko nádherná,
večnosť v okamih si zavrela.

Masochizmus autora požierajú klávesy,
súlož ďatľa uprostred večera.
Odtrhnem ti túžbou návesy,
to vášeň k tebe ma zožiera.

Opojnosť múti mi zmysly,
vo víre túžob zaspávam.
Perami bôle nám zmizli,
láskou sa v teba ponáram.

Milujem to, čo je tebou,
telo i dušu zároveň.
Vtedy cítim sa sebou,
kladiem sa tebe na roveň.