Nielen čas Vianoc, ale aj advent sa má prežívať v kľude a pohode a nie v nákupnej horúčke.

Veniec je od nepamäti symbolom víťazstva a kráľovskej dôstojnosti. Aj Biblia hovorí o venci ako o prejave úcty, radosti a víťazstve. Adventný veniec vzdáva hold tomu, kto je očakávaný a prichádza zároveň ako víťaz, kráľ a osloboditeľ.  Sviečky na adventnom venci sú najčastejšie tmavomodré alebo fialové, symbolizujúce liturgické farby adventných nedieľ. Ozdoby na adventnom venci by mali byť skromné, iba suché plody, šípky, šišky alebo mašle vo fialovej, prípadne bielej farbe. Lebo adventný čas je taký malý pôst. Obdobie pokánia, zamyslenia, kajúcnosti a očistenia človeka. Čas, kedy si ľudia majú venovať navzájom viac lásky a pri každej zapálenej sviečke stále viac otvárať srdcia.

Ľudia si zhotovovali adventné vence už v 19. storočí. Prvý obrovský čečinový veniec si uvil v roku 1860 hamburský duchovný Johann Wichlern. Narodil v Hamburgu.  Bol najstarším synom a mal ešte 7 súrodencov. Neskôr sa stal vychovávateľom a študoval teológiu, aby sa mohol stať evanjelickým pastorom. Johann  Wichern potom pôsobil ako učiteľ v hamburskej nedeľnej škole. V túžbe postarať sa chudobných ľudí, sa rozhodol zriadiť predovšetkým pre chudobné a opustené deti útulok. Neskôr sa mu vďaka milodarom a tvrdej práci podarilo jeho plán zrealizovať. Dom nazval Drsný dom, v ktorom opustené deti pod jeho opaterou boli nielen ubytované, ale sa aj priúčali remeslu. Na základe neustálych otázok týchto detí, koľko dní ešte zostáva do Vianoc, sa rozhodol vyrobiť drevený veniec s 24 sviečkami. 19 tenšími, ktoré predstavovali všedné dni a 4 hrubšími sviečkami, symbolizujúcimi štyri adventné nedele.

Dnes do venca vkladáme obyčajne štyri väčšie sviečky, podľa počtu adventných nedieľ.
V súčasnosti môžeme vidieť na domoch obmenenú formu adventných vencov, ktoré majú ľudia zavesené na vchodových dverách. Na týchto sa nenachádzajú žiadne sviečky, ale sú rôzne ozdobené