Navzájom si radiť je v banálnych veciach je ľahké. No keď príde vec ako rozvod,dedenie a podobne. Už to začína naberať  na ťažkosti. Nikdy neviete či poradíte dobre alebo zle. Aj keď sa snažiť môžete poradiť dobre môže sa to obrátiť proti vám,a nedopadnúť to dvakrát dobre. Takéto situácie sa stávajú veľmi často. Samozrejme aj mne. No keď príde na to tak sa snažím pomôcť ako len viem. Povedať tomu druhému že je to na ňom ale podla mňa by bola tá druuhá alternatíva lepšia. A tak ďalej. No bohužiaľ tomu je tak iba určitú chvíľku pretože hneď ako príde určitá chvíľa či s tým daným človekom už nie som. Tak sa sám seba pýtam. A poradil som mu správne. Aby vina potom nepadla na mňa. A rozmýšľam nad tým dlhé hodiny. Pretože väčšinou tomu komu poradím je mne niekto blízky. A ja sa bojím že týmto spôsobom ho stratím. Prídem o neho. A tak rozmýšľam či budem radšej ticho a nič nepoviem. Ale na druhej strane si hovorím však mu chcem pomôcť. Nemôžem sa na to len tak nečinne prihliadať. Veď to nejde. No a zabrzdí ma tá prvá myšlienka. Ale snažím sa radiť hlavne srdcom a rozumom. No potom ma srdce zradí a mne zostáva iba rozum aby som toho daného človeka ukľudnil. A pomohol mu z jeho dilemy.A teraz si sám sebe kladiem otázku. Budem pomáhať, a bude to jak jackpot,buď mu pomôžem budem za kamaráta alebo mu zle poradím a budem za idiota?Alebo mu neporadím, budem sledovať ako sa trápi a budem sa trápiť aj ja? To je moja otázka na dnes. Prajem príjemnú dobrú noc.