ako prázdny pohár vína, ako škoricová vôňa nad koláčom, prchavá...
len na krátko môže byť videná, než zase zmizne v storočiach...
a láske horia krídla,

pomaly umiera aj posledná nádej... živená slabosťou najmocnejších,
milovať sa už nedá, kým sa neotočia presýpacie hodiny a neubudne ďalší dlhý čas...

a do pohára padá kvapka po kvapke,
noci sú bezodne ničivé... rána sa nedočká...
pod čiernou oblohou sa milujú tiene, alebo to bola vražda...

a v komíne už nehučí iba vietor... to kvíli ona... v zimných mesiacoch sú celkom na nerozoznanie...

bolesť nešetrí nikoho, nebude ani teba...