V piatok večer som vyrazil na oslavu narodenín. Bolo to kúsok za Prahou a teda autom sme tam boli raz-dva. Oslava prebiehala squele, okolo druhej sme zaliezli do spacáčkov. V sobotu som akurát stihol dôjsť domov, vysprchovať sa opäť som vyrazil na cestu. Tento-ktát trochu ďalej. Do Brna.

Cesta bola fajn, síce ma prekvapila premávka v Prahe. Nečekal som, že v sobotu pred druhou bude toľko áut. Na dialnici sa to zlepšilo. Neponáhľal som, takže ma cestou predbehli asi 3 autá. Zvláštny pocit, nikdy si na to asi nezvyknem. Ale zvládol som to, nepritlačil som nohu na plyn a nenaháňal som ich. Nestálo by to za to, išli maximálne 180-200 (veď oktávka by zo seba ťažko vydala viac). Taká naháňačka by trvala len chvíľku a potom by som ich videl, ako sa strácajú v spätných zrkadlách.

BRBlog začínal 16:00. Dorazili sme tam 15:58. Heč, to mám rád. Ked chodím na stretnutia presne. K nášmu prekvapeniu, ako prvý dorazili zrejme slováci. Tak sme si posadali k väčšiemu stolu a jak sa ľudia schádzali, tak to začínalo vyzerať, že sa separujeme, že vznikla slovenská klika. Ale to netrvalo dlho. Vlastne hneď od začiatku pri nás sedel Jamesek. Po chvíľke zoznamovania, došlo na prvý kšeftík. Rony mu predal PDÁčko.

Jak šiel čas, tvorili sa väčšie a menšie skupinky a ja som sa tiež presúval po rôzných kútoch salónika reštaurácie Pegas. Bohužial, stihol som sa pobaviť iba zo zopár ľudmi, ale na druhú stranu, veľmi zaujímavými. Dobre sme si zafilozofovali s BSA. Rozprava o ženách, či zmysle života bola nadmieru zmysluplná. Kostěj prezentoval svojho ... impotenta. S Jirkou sme prebrali distribúciu knihy na Slovensku, Mahulena ju začala predávať za zvýhodnenú cenu 168 Kč i s DPH už v Brne. O spolupráci medzi blog.sk a bloguje.cz som sa niekoľko-krát pokúsili baviť s Arthurom Dentom. Vždy do toho niekto skočil, ale nostalgické spomienky na časy ZX spectra, Atari vždy dokážu potešiť, nielen moje srdiečko. Časy, keď bajt mal ešte cenu a znalosť operačného systému bola nevyhnutnosť, sú už nenávratne preč. Dnes programuje každý, kto dosiane na klávesnicu a dokáže posúvať myš po obrazovke.

Jak sa večer posúval ďalej, hustol vzduch zahalený dymom a mňa oči pálili čoraz viac. Postupne ma začínala bolieť hlava a tak moja prítomnosť sa stávala iba formálnou. Bol som tam, počúval som vravu okolo, ale už som nebol schopný rovnocenne sa zapojiť do diskusie. Posťažovať si musím na čašníka, ktorý hneď od prvej chvíle bol nejaký nepríjemný. Ako by mu uleteli včely. Keď som si objednal čaj s mliekom, tak asi neveril vlastným ušiam, alebo aspoň jeho prekvapený výraz tváre naznačoval, že čo to za blázna sem dorazilo. Keď som si po pol hodinke objenal zase len čaj s mliekom, tak ma už definitívne zatratil. O objednávke zeleninového rizota už nepremýšľal ale palačinka s ovocím ho dorazila. Po jednástej mi dovolil si objednať posledný džusík a pred polnocou nás normálne začal vyhadzovať. Ešte sme tam sedeli a on už utieral stoly a vykladal stoličky. Trochu dosť nevhodné, ale čo už.

Konečne čistý vzduch. Rozlúčil som sa ostatnými, a s Martinom Koptom sme sa vybrali do Prahy. Áut bolo príjemne málo, cestá bola suchá a za hodinu sme dorazili do Prahy.

Až na ten hustý vzduch, príšernú bolesť hlavy, bol to pekný večer.