Keď penová hmla olizuje prebudené slnko a na námestí prská voda ponad fontánu z hadice, ktorou polievajú stromy a kvety, začína každodenné dobrodružstvo.

Čokoládovohnedé gaštany klopkajú pri dopade na kamenné kocky ako ozvena nástojčivých myšlienok. Je čerstvo. Medzi nasledujúcimi sladkotrpkými hodinami sa pár hroznových guličiek rozpukne na jazyku. Potom ešte niekoľko zvukov a veterný hrebeň až do večera rozčesáva rozosmiatej tráve vlasy. Ukonaný ostane v záhrade, kde pod prastarými stromami mäkko ležia plody na nízkom machu.