Môj pohľad na zamestnanie v štátnej správe.
Vopred upozorňujem, že cieľom tohto článku nieje nikoho uraziť, hodnotiť alebo ohovárať,  len poukázať na bežnú realitu.

Je pondelok. Poobede si sadám k laptopu, a s radosťou zisťujem, že stránkové dni nemenovaného oddelenia sú každý pracovný deň, s rozdielom stránkových hodín.  Na druhý deň ráno , plný elánu sadám do auta a vydám sa na cestu do pekného krajského mesta. Po príchode mi zamestnankyňa v uniforme oznámi, že stránkové dni sú PO-ST-PI.
Hovorím si nič sa nedeje, len si niekto neaktualizuje webstránky. Musím ale priznať, že ma to do určitej miery rozčúlilo.
Spomínaný infarkt som však skoro dostal na druhé ráno. Opäť ten istý scenár - ráno do auta atď, atď....
Po príchode /upozorňujem v skorých ranných hodinách/ som opäť prekvapený. Predo dvermi stojí asi tak 20 vybavenia chtivých ľudí.  Na úradoch bežná vec. A tak čakám vospolok.

No po hodine a pol čakania, sme všetci čakajúci začali byť viac či menej nervózny. Celú hodinu a pol, po začatí stránkových hodín, sa za vytúžené dvere dostal jeden, možno dvaja šťastlivci. Povedzme si pravdu - trošička málo.
Mnohí z nás si povedia, za toľko času sa toho dá stihnúť viac. Možno áno, možno nie. Jedno nám však zamestnanci, na ktorých platy prispievame všetci, dokázali - hlavne to, že za tak "krátku dobu"  sa nedá vybaviť viac stránok, dá sa však viackrát odbehnúť do bufetu a späť.

Neviem ako je to v štátnej správe, no bežne sú zamestnanci ohodnocovaní podľa výkonu. Ja sám som zamestnanec, pracujem v súkromnej spoločnosti, no viem určite, že s takýmto pracovným nasadením by som sa ďalšej výplaty nedočkal. Pokiaľ v súkromnej sfére "neidete" na plno, tak proste skrachujete. V štátnej správe? Pokiaľ nieje dosť peniažkov, štátny rozpočet bude potrebné o rok zvýšiť. A za stratu či nižší výkon nebude nikto potrestaný.
A pokiaľ sa na vec pozeráte z tejto stránky, a dlhšiu dobu pokiaľ čakáte sa nič nedeje, tak musíte dostať aj keď možno slabý, ale infarkt myokardu.
A to som ešte nevedel to, že za spomínanými dverami sedia štyria zodpovední.


Toľko k môjmu pohľadu na vec. Netvrdím , že vo všetkých zložkách je to takto, no minimálne v tomto prípade to tak bolo. Verím , že väčšina z nás má ten istý názor.