Vás - vy - zvláštna množina. Abstraktná. Vždy rozmýšľam, prečo sa mi to či ono nedeje normálne. Štandardne. Zabehane. Ako vám. Im. A potom šokovaná zisťujem, že tá množina je prázdna. Nakoniec neexistuje nikto normálny.

Preto čím som staršia, tým menej si trúfam súdiť. A ešte menej sa odvažujem obdivovať. Za umakartovými valmi ľudských duší a drevotrieskovými hradbami ľudských sŕdc zúri vždy tá istá vojna. Túžba a zbabelosť.

Nepamätám sa, kedy som sa naposledy cítila tak vinná. Robím to, čo chcem. Beriem si čas, ktorý mi patrí. Schovávačka. Zvonku sa musí zdať absurdná. Zvnútra, tu spoza mojich okien, má absolútny zmysel. Ak k nemu prídem, prídem celá. Kompromisy ma unavujú.

A predsa sa cítim vinná. Pretože ho ľúbim.