Veď spýtajte sa ľudí aký je normálny človek? Snáď každý vám povie niečo iné.

Podľa mňa existujú len odchylky od takéhoto prototypu. Každy človek je iný, každy má svoje chyby. V knihe Foucaltovo kyvadlo bol človek definovaný ako mix blázna, génia a (to tretie si nepamätám, keď sa rozpamätam doplním). A nie je to tak?

Uprimne sa pozrime do zrkadla našej duše. A čo tam uvidíme - mnohý uvidia normálneho človeka. Ale to je podľa mňa iba klam. Naším zrkadlom sú iný ľudia. A na nich vidíme chyby, to čím sa líšia od normálu, a neuvedomujeme si, že v mnohých prípadoch vidíme vlastne seba, naše nedostatky, úchylky, zavislosti.

Ak by existoval normálny človek, nebol by svet šedší, menej pestrý. Človek sa môže iba priblížiť normálu (kt. neexistuje), ale mal by to urobiť len v niektorých rovinách. Pretože inač by stratil to čím sa líšil. Človek by sa mal líšiť od ostatných, ale iba v tom dobrom slova zmysle. Namala by ho odlišovať brutalita, násilnosť, nadradenosť a iné zlé vlastnosti. Tu by som radšej ocenil normál, ktorým by bol človek vyrovnaný so sebou, priateľský k okoliu.

Normálny človek neexistuje, ľudia sa mu môžu iba podobať. A aký by mál byť? Mal by byť milý, priateľský, vyrovnaný so svojim osudom, ale mal by mať aj snahu ho zlepšiť (možno si to protirečí, ale asi by to malo byť takto). Nemal by mať nepriateľov a ani si ich vyrábať. Mal by byť tiež sám sebou, mal by sa líšiť od iných, ale len v rámci toho dobrého (štýl obliekania, tvorivosť - nenapodobňovať priemer a podobne) a nemal by mať zlé vlastnosti.