Sú v živote veci, ktoré svojou ľahkosťou ten život odľahčia. Kráčala som ulicou, zamyslená, vážna, a veľmi zaujatá svojimi problémami. Vtom som zbadala pred sebou jeden z tisícov identických taxíkov. V jeho útrobách bola natlačená nepálska rodinka a v kufri bola... koza. Pozerala sa na mňa cez zadné okienko. Musela som sa pousmiať. Alebo dnes, jazdila som na motorke. Vedľa mňa idú dvaja chlapci a tlačia pred sebou vozík plný 20-litrových fliaš pitnej vody. Problém bol v tom, že tu nepoznajú fúrik a tak mali len káričku na 4 kolesách, ktorá sa im dole kopcom zle presúvala. V podstate ju netlačili, len pridržiavali, aby neušla. Samozrejme ušla. Preletela mi okolo hlavy 20-litrová fľaša, ja som sa tesne uhla a nenabúrala, ale chlapcom sa to, chudákom, celé skotúľalo až dolu k rieke. K najšpinavšej rieke na svete, k rieke Begmati, ktorá v podstate ani netečie. Taká je upchatá smeťami. Včera som si však prvýkrát pri nej posedela. Zažila som svoju prvú búračku. Narazila som do bycikla. V Európe by som bola vinná ja (išla som z vedľajšej na hlavnú), ale keďže tu také pravidlo nie je, platí tu iné. Väčší ide prvý. A ešte ktomu ten, čo má motor. A hlasnejšiu trúbu. Napriek tomu, že som spľňala všetky požiadavky na to, aby som mohla vojsť do križovatky, cyklista nevedno prečo nezastavil a zrazili sme sa. On sa ani neoškrel, ale ja som riadne spadla a motorka na mňa. Okamžite sa okolo mňa zhromaždilo asi 100 ľudí. Ďalšia úsmevná vec v Nepále - nech sa deje, čo chce, stačí, keď sa zídu traja - a hneď ich je tam milión. Aj chromí vstanú. Hneď ako som sa prebrala zo šoku a zistila, že sa mi nič vážne nestalo, ožila som a usmiala sa na tých mravčekov, čo sa okolo mňa tak zoskupili. Vedľa nás pomaly začínala tiecť rieka Bagmati. Prišli monzúny a prúd začal strhávať odpadky so sebou. Najchudobnejší ľudkovia sa motali po brehu a zbierali smeti. Pri každom monzúne sa rieka prepláchne. A mne sa včera pekne prepláchla hlava. Ľahkosť bytia sa mi nejako dostala do krvi cez rany z búračky. Kašľať na vážnosť života. Teším sa, že znova uvidím rikšový vláčik. Niekedy sa bicyklové rikše zo zábavy pospájajú a vytvoria vláčik. Rikšáci si ľahnú na sedačky a iba zľahka pedálujú, bez používania kormidla. Len tak na skrátenie chvíle a pre radosť z bytia. Tú búračku som potrebovala.
Očami Doroty Nvotovej
19.11.2012 20:12:56
:)
Komentáre