Po dlhom čase som sa rozhodol znova napísať... myslel som si Že ma to už prešlo, to také obdobie keď som sa necítil najlepšie, ale ako sa zdá ono sa to vrátilo.
   Je zvláštne ako človek dokáže byť neštastný z totálnych hlúpostí pre iných... Niekto by si mohol povedať že mám věstko čo by som mohol chcieť, ukončený prvý stupeň vysokej školy v perspektívnom odbore, som bez problémov prijatý na inžinierske štúdium, cez prázdniny som si našiel brigády tak, že nemusím nič namáhavé robiť, a aj tak zarobím bezmála dvojnásobok priemernej mzdy v našej krajine. A som z toho šťastný?? NIE niesom ani trocha.
  je mi čoraz viac smutno a cítim sa čoraz viac sám, je leto, kamaráti odišli domov, a ja som zostal sám v meste kde študujem lebo som si tu našiel prácu, no samozrejme sám celkom niesom, ale nemám nikoho, kto by pre mna niečo viac znamenal... nikoho za kým by som mohol zájsť, a dokonca.. nieje ani s kým vypiť (možno je môj stav sposobený aj nedostatkom alkoholu ale na to by som sa nespoliehal)
  Môj problém je asi v tom, že asi čakám od života priveľa a potom aj keď dostanem to, čo by sa mohlo zdať veľa tak mne sa to zdá stále málo. Ja mám len jedno očakávanie... ja by som chcel mať niekoho komu by na mne záležalo, koho by som mohol mať rád a kto by rovnako bral aj mna, len každý asi chceme to, čo niekdy nebudeme mať.
  Už ma to v poslednej dobe ani nebaví, stále mi to príde o tom istom, ak sa aj niečo s nejakou ženou začne črtať a vyzerá to že to dobre začína, tak to vždy skončí odmietnutím, prípadne sa už vôbec neozve. je to smutné, ale je to tak... ja už ani nič iné ako neúspech nečakám, lebo to človeka po čase zlomí. Ono by sa to dalo keby bol aj nejaký ten úspech občas, ale keď to je už 10 krát v rade tak to potom už vážne berie nádej na nejakú zmenu. Občas sa pýtam sám seba, či som až taký hrozný človek, že o mna žiadna ani nezakopne, a keď aj náhodou áno, tak keď ma lepšie spozná radšej sa na mňa vykašle... no čo už, zaćínam si zvikať. aj ke´d sa desím toho, čo nastane po tom ako si zvikem čím budem ak celkom vzdám nádej, že aj pre mňa existuje láska na tomto svete.
  tolko asi ćo som chel povedať... ak si to niekto číta, tak som rád... a ak nie, tak ma to ani neprekvapuje.
nateraz sa s vami lúčim a pravdepodobne sa ešte ozvem...