Prišlo ráno.

   Nad celým Anglickom vládlo pochmúrne počasie, akoby niekto tam hore vedel, čo sa tento osudný deň stane. Ťažké olovnaté mraky sa niesli ponad celou krajinou. 

   Na ústredí Fénixovho rádu sa začali schádzať jeho členovia, ktorý ešte bojovali zo zvyškami zla, ktoré vládlo dlhú dobu nad celou krajinou.

    Bohužiaľ ministerstvo túto skutočnú hrozbu nabralo na vedomie. Pre nich bol temný pán definitívne porazený. Minister nechcel uznať, že prisluhovači toho koho nemusíme menovať sa ešte nevzdali nádeje, že ich pán sa vráti.

   Hodiny odbíjali ôsmu hodinu ráno. Severus sa pred niekoľkými minútami zobudil. Momentálne raňajkoval vo svojom dome. Čakal na ten správny čas, kedy bude musieť opustiť svoj dom a vydať sa do sídla, do ktorého nerád chodil.

    Na tajnom mieste, kde stojí temné sídlo, sa tu objavujú posledné zvyšky zla. I keď ich pán už nie je medzi nimi, nádej ich neopúšťa, chcú bojovať naďalej pokiaľ im sily stačia. Jediná myšlienka ich drží pri živote, myšlienka a večná túžba ich bývalého pána: „Treba sa zbaviť nečistokrvných čarodejníkov, vyčistiť naše čistokrvné rody od tej hávede aby sme mohla naša krv vládnuť na celom svete“. Koniec koncov, ich ostávalo už len mále, ale tejto myšlienky sa nechcú zbaviť za žiadnych okolností.          

   Na hodinách sa veľká ručička blížila do polovice ciferníka, ktorá už ukazovala že je pol deviatej. V sídle rádu sa pripravovala stratégia, aby mohli ochrániť nevinných ľudí.

   Po pätnástych minútach sa všetci ticho postavili spoza obrovského dlhého stola a začali sa premiestňovať na vopred dohodnuté miesta. 

   Ruka Severusa Snapa začala bolieť. Znak temného pána začala nepríjemne páliť.  Červená farba bola vidieť v okolí znamenia vytetované na ruke. Severus vedel, že sa blíži jeho čas, preto sa postavil zo svojho obľúbeného kresla a premiestnil sa do sídla. Vedel čo ho dnes čaká, ale bál sa čo prinesie tento deň. Dúfal že to nebude také strašné ako keď ešte kráčal po tejto zemi jeho bývalí pán. 

   Severus sa primiestnil na okraj pozemku. Začul ako niekto mieri prútikom na oblohu a začul hlasné „mosmorde“. To bolo kúzlo na vyvolanie temného znamenia na oblohu. Zrazu z ničoho nič začali prilietavať zvláštne  čierne oblaky dymu, ktoré rýchlo pristávali na okraji pozemku. Neboli to len ledajaké oblaky, to prilietavali najvernejší posluhovači temného pána. Všetci sa už nemohli dočkať. Vyzerali ako nejaké strašidelné sochy, zahalené v čiernych hábitoch, na tvárach mali strašidelné masky, ktoré si nedávali dole z tváre. I Severus si musel nasadiť svoju hroznú masku, lebo to vyžadoval ich zákon.

   Všetci sa postavili do kruhu. Z pomedzi nich predstúpila najvyššia temná postava, ktorá začala hovoriť: Dnes nastal ten deň, aby sme všetkých ukázali, že i my sme tu, že učenie nášho pána nezaniklo. Všetci sa rozdelíme na dve skupiny. Jedna napadne obchody, ktoré vedú tí nečistokrvný, druhá skupina bude ich napádať na ulici a pritom strážiť ulicu, aby sme neboli prekvapený. „  Na to sa nemalá skupina smrťožrútov rozdelila na dve skupiny a hneď na to sme premiestnili na Priečnu ulicu.

   V tom istom čase sa po ulici prechádzali členovia rádu, ktorý čakali na príchod prisluhovačov  temného pána.

    Zrazu sa celou ulicou rozoznel hlasný zvuk premiestnenia, akoby sa sem premiestňovala celá armáda čarodejníkov. Nad ich prekvapenie uvideli len dve skupiny po desiatich smrťožrútov. Mnohí z rádu si pomysleli „to má byť ten veľký útok ???“