Nájsť ju túžim,
a hľadám poctivo.
Na rohoch ulíc,
zohýnam sa úctivo.
Všade som hľadal,
náročná cesta.
Nádej a nával,
ty čierna nevesta.
Ty tŕň mi v oku,
ťažoba na pleciach.
Lásku som vyniesol
po kúskoch vo vreciach.
Láska mi zobrala
hľadanú naveky.
Teraz ju hľadám –
ja blázon preveľký!
Blázon som, žena tam.
Zašiel som ku hviezdam.
Hej, hviezdy! Prezraďte!
Kde nádej skrývate?
Ticho tam, otupno,
nik už tam nebýva.
Pozrel som do slnka,
hlas sa tam ozýval.
Posvieť mi na cestu,
hej! Slnce slnivé!
Nájdem si nevestu?
Vnemy tak pravdivé?
A slnce svietilo,
na cestu k nádeji.
Bežal som dychtivo,
bežal som v nádeji.
Slnce si zastalo,
a noc ma objala.
Myšlienka za slnkom...
Nádej ma obliala.
Stála tam, v tichosti,
stála a čakala.
Mám nádej v ľúbosti
na lásku od mala.
Ja tú nádej mám...
Belo P. Kolenský
Komentáre
hmmmm...poetickeeee...))))