Rok 2009 je už zopár dní minulosťou. A tak som sa rozhodla pre jeho menšie zhodnotenie. Ide o môj osobný názor a pohľad na albumy, ktoré v roku 2009 vyšli. Samozrejme, že v článku ich nenájdete všetky, to by ste mali čo robiť aby ste to všetko prečítali. Nájdete tu len tie albumy, ktoré mňa osobne niečím oslovili, či už pozitívne alebo negatívne a práve tej druhej skupine sa budem dnes venovať. Ide o albumy, na ktoré som sa z mnohých dôvodov tešila, ale keď som si ich konečne vypočula, zostala som sklamaná, znudená, zhrozená. Ktoré albumy boli podľa mňa, hudobného amatérskeho „ novinára“ , najhoršie v roku 2009? 

Hneď na úvod poznámka, v tomto prípade nejde o žiadny rebríček ako tomu bude pri najlepších albumoch roka. To, že je dáka skupina spomenutá ako prvá neznamená, že bola zo všetkých najhoršia a naopak. Píšem to preto lebo nemám záujem sa po zverejnení tohto článku skrývať pred rozzúrenými fanklubmi. Tak prosím o pochopenie.

 

New Found Glory – Not without a fight

Jedna z mojich obľúbených skupín. Predchádzajúcim albumom Coming home ma absolútne zaskočili. Veselé, jednoduché pop punkové melódie vystriedali vážnejšie tóny. To zaskočenie bolo myslené, ale v príjemnom zmysle slova. Piesne ako Its not your fault, Coming home, When I die a ďalšie mám dodnes v mojom mp3 prehrávači. A tak sa niet čo čudovať, že keď NFG oznámili, že pripravujú nový album, som bola plná očakávaní. A očakávanie sa ešte viac zvýšilo, keď som sa dozvedela, že producentom albumu bude Mark Hoppus z Blink-182. Bohužiaľ, keď sa mi dostal výsledný produkt do rúk zostala som sklamaná. Všetko nadšenie sa stratilo. Album ma neuveriteľne nudil. Mala som pocit, že skupina sa na jednej strane snažila pritvrdiť a na druhej zostať zvukom na albume Coming home a ešte je tu tretia strana, na ktorej sa skupine snaží vrátiť k svojim prvým albumom. Výsledok? Všetky piesne na jedno kopyto, nudné, fádne, zmes všetkého možného. Jediná pieseň, ktorá ma oslovila je pieseň Listen to your friends.

 
Rybičky 48 – Viva la revolucion

Česká skupina, ktorá úspešne vykráda zahraničné skupiny ako New found glory, Bowling for soup alebo Blink-182. Nevadilo mi to lebo to robili najlepšie zo všetkých česko slovenských skupín. Na svojom treťom albume sa rozhodli inšpiráciu spomínanými skupinami trošku dať do pozadia a snažili sa vytvoriť niečo vlastné. Chyba. Pred tým bavili, boli príjemným osviežením a teraz? Každá pieseň je rovnaká, možno dve, tri sú iné. Možno je to tým, že Rybičky 48 už majú na konte tretí album a stále je to o tom istom. Prečo si nezoberú príklad z New found glory alebo Bowling for soup? Ich albumy sa nepodobajú ako vajce vajcu a stále sú počúvateľné. Zaujali ma len dve piesne úvodná vypalovačka Viva la revolucion, kde hosťuje Michal David. A posledná pieseň Zamilovaný Nešťastná, táto pieseň je príjemné dueto a text sa fakt podaril. Bohužiaľ to je všetko čo ma zaujalo. A ešte obal, bohužiaľ ten sa počúvať nedá.

Horkýže Slíže – 54 Dole hlavou

Veselá partička z Nitry, ktorá ma vždy pobavila či už textami, klipmi, hudbou. Bohužiaľ, posledný album ma sklamal. A to hlavne po hudobnej stránke. Texty sú ok, ale na albume mi chýba pieseň, ktorá by ma po prvom počutí očarila na toľko, že by som bola schopná ju počúvať celý deň. Album je pre mňa jednoducho sklamanie. Čo ma pobavilo a aspoň trochu sa priblížilo vyššie spomínanej vete, je bonusová pieseň Vratko is back. Pri počúvaní tohto albumu som mala pocit, že je robený buď na silu alebo Kukovi a spol došli nápady. Keďže mám Horkýže Slíže celkom rada tak tu mám ešte tretiu možnosť a tá je, že je album 54 dole hlavou iba predjedlom pred hlavným chodom, ďalším dokonalým albumom, dúfam, že to tak je...

Elliot Minor – Solaris

Netuším koľkí z vás túto britskú skupinu poznáte, ale predpokladám, že väčšina počuje o nich prvý krát v živote. Ide o pomerne mladú skupinu, ktorá ohúrila celý svet, vrátane mňa, svojim debutovým albumom. Debut bol plný nadupaných, rýchlych, sviežich piesní. A tak som bola veľmi zvedavá čo táto skupina dokáže na svojom druhom albume. No je tam cítiť menšiu zmenu zvuku a zopár piesní na chvíľku utkvie v pamäti, ale fakt iba na chvíľku. Konkrétne ide o úvodnú pieseň The Dancer a potom zaujme ešte pieseň Solaris. Zvyšok albumu za veľa nestojí. Album Solaris je jednoducho krok vedľa, ale to sa občas stáva.

Tak a touto mladou a nádejnou skupinou sa končí prvá časť trojdielnej mini série o albumoch roku 2009. Máme za sebou tú asi najmenej zaujímavú časť. V ďalších častiach spoznáme najskôr dolnú desiatku najlepších albumov 2009 a v poslednej tretej časti spoznáme hornú desiatku, teda desať najlepších albumov roka 2009 podľa mňa. Možno budete s mojím názorom súhlasiť a možno nie. A možno nebudete ani tie skupiny poznať. A tak ich vďaka mne spoznáte. Ďalšia časť už čoskoro.