Od rána som v sračkách. Príjemná poobednajšia pitka s prečohejom skončila večerným kupé, ktoré obsahovalo o dvoch homosexuálov viac, než by som vo svojom stave dokázal zniesť. Kupé bolo značne komorné, čítajúce jedného intelektuála zahĺbeného do čítania pre hĺbavých s Hríbovým venom, menom Týždeň (Jediný Správny Názor Inside) a dvoch na pohľad príjemných spoluobčanov s liberálnymi názormi a nezdravým návykom na rektálny styk. Čo by bolo o.k., keby som sa nezobudil pred Trenčínom na to, ako jeden druhého hladia a vydávajú zvuky nie nepodobné orgastickým vzdychom orangutaních samíc, ktoré som mal tú pochybnú česť zhliadnuť na Discovery. Čo by bolo opäť o.k., keby ma to nevyhnalo do pripojeného reštauračného vagóna plného prekliato predraženého chľastu.

Ako fanúšik alternatívnych sexuálnych praktík som však zotrval až do konca (cesty) a nechal vesmír obsiahnuť o pár prostatálnych orgazmov viac, než mal predtým. Čím som z neho vlastne spravil lepšie miesto.

Na čo som patrične hrdý.

Na čo som vypadol z vlaku, no žiaľ o jednu stanicu skôr.

Drmoliac sprosté nadávky, na ktoré by Iniciatíva Inakosť nepochybne reagovala rozsiahlym komuniké (mne niké!) sa mi podarilo nalodiť – a to v každom význame tohto slova – na taxík, len aby sa mi za nekresťanskú taxu podarilo premiestniť môj ctený zadok k poctivej domácej mise, ktorú som od radosti vyobjímal (a objímal) až do skorých ranných hodín povíkendového pondeľňajšieho dňa.

Len aby som sa o pár chvíľ na to ocitol v tlačenici zúrivých dôchodcov, besne sa bijúcich o posledné miesto v zúfalo preplnenej 201tke.

Deň ako každý iný.

Aby som nezabudol.

Zaujímavý kontrapunkt. Míňajúca sa mozgová kapacita utilizovaná nedostatkom hydry, či hydro na bolesť nebola schopná ničoho okrem ťukania sexuálnych úchyliek do googlu. Aspoň sa naši ITťáci čo-to podučia... I keď...

Blokované je všetko okrem erotografománie a „chcem sex, ale mám ho príliš malého“

Virtuálny aetherom vládne škodoradosť.

Erotografománia je cool.

Práve som mal malú nehodu.