Náš synček ju rozhodne má. Kdesi som počula, že sa malé deti vnímajú inak ako dospelí, iba postupne sa vydeľujú z prostredia, a že v používaní nočníka vidia problém najmä preto, že ich hovienka sú nerozlučnou súčasťou ich samotných, keď sa ich zbavujú, je to, akoby ste mi odhadzovali do záchodu končatiny, inak povedané. Najskôr som si myslela, že to Šimona obišlo a nebude problém s vylievaním nočníka do záchodu, hovorili sme tomu "dávať papať záchodu!", problém sa dostavil až neskôr. Často spolu kreslíme a myslím, že mu to ide celkom dobre, najmä autíčka, preto sa nečudujem, že sa raz z toho nočníka postavil, kukol na jeho hnedý obsah a v jeho tvare zazrel autíčko a zvýskol: "Jupíí, jupíí, autíčko!" A vážení, fakt sa to na auto podobalo, aspoň tie dve kôpky na dve kolesá, horšie bolo, keď mi chcel prstíkom ukázať, kde je volant, už som ho v tej kôpke videla. Keď sa prišiel z jeho umeleckého výkaku potešiť aj tatinko, chceli sme to zapáchajúce veľdielo vyliať do záchodu, tak ako vždy predtým. Lenže, takto sa s dielkami veru nezaobchádza a Šimon začal protestovať...už som to hovienko videla na stene či dverách, tak sa oň s tatinkom naťahovali. Tato však zostal pokojný a vysvetľoval malému, že by záchodík plakal, keby nedostal papať. Náš synček je tuším dosť empatický, pretože povolil, a keď sme umyli aj nočník, rozhodol sa tvoriť ďalej: "Ešte, ešte, autíčko, nočnííík!" kričal. Z oduševnením si sadol do nočníka a tlačil "Iiiiaaah...iiiiiah, nejde!" smutne skonštatoval, vstal, nazrel pre istotu pod seba a zase sadol a tlačil, až mi ho prišlo ľúto, takmer sa rozplakal, že už ďalšie autíčko hneď nebude mať. Nakoniec sme mu zase vysvetlili, že sa musí najskôr napapať, a potom neskôr určite do toho nočníka niečo zaujímavé vykaká. Pri rozhovore v pracovni, po kúpaní, sme došli k rôznym potenciálnym variantám veľdielok a Šimon celý nadšený vykrikoval, čo všetko hneď zajtra vykaká: "Bááágeeer alebooo motorkuuu alebooo krtkaaaa..", na možnosti, že vykaká krtka sa prenáramne bavil. Dnes bol väčší problém identifikovať, čo to malo v nočníku akože byť, hovienko sa totiž zmiešalo s cikaničkou a celé sa to rozlialo do beztvarého hnedého oného. Obaja sme na to (po synčekovom tvorení) čumeli a ja som tŕpla a chvíľu váhala nad tým, čo povedať. Šimon sa však vynašiel a znovu nadšene vykríkol: "Jupííí, buchtička...", až ma naplo.

...nikdy by mi nenapadlo, že budem ujúkať nad nočníkom a hádať, na čo sa jeho obsah podobá a vidíte, ako to skončilo ;)

dobrú noc s vyprázdnenými črevami vám po dlhej dobe praje

diuša ;-)