Keďže sa často stretávam s témami charitatívnej pomoci z rôznych strán a pritom často počujem alebo čítam o našom Vladimírovi Krčmérym, chcem týmito pár riadkami aj ja vyjadriť úctu tomuto nášmu velikánovi. Povedať o niekom - je slovenský lekár, vedec – odborník na tropickú medicínu, infektológiu, onkológiu, vysokoškolský pedagóg, zakladateľ zdravotníckych, sociálnych zariadení a zahraničných humanitárnych misií v krajinách tretieho sveta, je zriaďovateľom a bol rektorom Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety – už to je dosť. Málokto z nás môže urobiť tak veľa za jeden život. Mám viacerých priateľov, lekárov, ktorí mali s ním a s prácou v afrických nemocniciach osobnú skúsenosť. Africké pomery nie sú slovenské pomery. Preto si tým viac vážim jeho prácu a všetky ním založené a stále fungujúce zdravotnícke zariadenia. Aby niečo v Afrike fungovalo, je potrebné nielen to založiť a nechať aby to šlo “samospádom”. Tak by to šlo len „do stratena“ ako mnohé projekty niektorých svetových charitatívnych organizácií. Jeho diela však stále “žijú”. Napriek obrovskej korupcii v týchto štátoch. Takisto však možno povedať, že veľa vecí tam funguje omnoho jednoduchšie, lebo u nás na všetko dohliadajú úrady a doktor viac píše preto, aby bol “krytý” ako z dôvodu, že by to potreboval. Lekári tam musia brať aj iné veci ohľad ako sme tu zvyknutí. Viem napr, že keď prišla žena čo mala “smrť na jazyku”, a nevedel jej pomôcť čarodejník, najprv musel dovoliť jej muž, aby ju lekár mohol liečiť… Je to iný svet ako náš, orientovať sa v ňom je pre našinca ťažké. Preto vzdávam hold tomuto mužovi, ktorý sa stará o každého, komu môže pomôcť. Bodaj by bolo takých Slovákov viac...