Ležím si v tele a premyšľam,
o dobách dávno minulých.
Čo s tým telom zamýšľam,
s tým telom ľudí zosnulých.

Hnilobný zápach samoty,
v čase sa rozkladá.
Pre červov možno dobroty,
slnko opäť zapadá.

Čím bol ten človek,
a prečo tu leží?
Aký bol jeho vek,
zdá sa byť svieži.

Obmedzenie tela fyzické trápenia,
v miestach kde duša leháva.
V tvári výraz naivného zasnenia,
kým láska v kúte zaspáva.

Hľa človek vraj pán tvorstva,
čas sa ti kráti každým dňom.
Ty páchaš na druhých zverstvá,
Zem je peklo a ty zhoríš v ňom.